Umelá inteligencia sa stáva bežnou súčasťou firemnej reality. Firmy do nej investujú, zamestnanci k nej získavajú prístup a manažéri od nej očakávajú vyššiu produktivitu aj nové zdroje príjmov. Napriek tomu sa jej skutočný prínos často láme na faktoroch, ktoré s technológiou priamo nesúvisia – na firemnej kultúre, pripravenosti ľudí, ekonomickom prostredí či kvalite riadenia rizík.
Z viacerých aktuálnych zistení vyplýva, že Slovensko a celý región strednej a východnej Európy (CEE) stoja na prahu výraznej transformácie. Otázkou však zostáva, či ju dokážu naplno využiť.
Firemná kultúra ako tichý rozhodca úspechu
Najnovší výskum Fakulty managementu Univerzity Komenského v Bratislave naznačuje, že o úspechu AI nerozhoduje len výber správneho nástroja, ale predovšetkým prostredie, do ktorého je zavádzaný. Štúdia skúmala 837 zamestnancov technologického sektora a zamerala sa na štyri typy organizačnej kultúry.
Výsledky ukázali, že vyššia miera využívania umelej inteligencie súvisí najmä s flexibilnou a inovatívnou kultúrou, ktorá podporuje experimentovanie, autonómiu a otvorenosť voči novým riešeniam. Naopak, hierarchicky a formálne usporiadané prostredie postavené na prísnych pravidlách môže rozširovanie AI brzdiť.
„Ukazuje sa, že adopcia umelej inteligencie nie je len technologická alebo strategická otázka, ale má aj výraznú kultúrnu dimenziu. Do veľkej miery ide o to, či organizácia podporuje flexibilitu, učenie sa a experimentovanie. Zároveň však kultúra predstavuje len časť celého obrazu,“ vysvetľuje Lukáš Copuš, spoluautor štúdie a docent na Fakulte managementu Univerzity Komenského v Bratislave a člen Centra pre podnikateľskú etiku.
Pre manažérov je to jasný signál: bez zmeny nastavenia a podpory samostatnosti zamestnancov sa ani najmodernejšie nástroje nepresadia naplno.
Automatizácia ako chrbtová kosť inovácií
Kým akademický výskum poukazuje na kultúrne bariéry, prax ukazuje aj tvrdé ekonomické limity. Podľa odborníkov zo spoločnosti Ayming Slovensko patria automatizácia a robotizácia dlhodobo medzi hlavné piliere výskumu a vývoja na Slovensku. Silná väzba na automobilový priemysel vytvára priestor pre vývoj jednoúčelových strojov, automatizačných liniek či systémov kontroly kvality.
„Práve firmy pôsobiace v oblasti automatizácie a robotizácie sú tými, ktoré si najčastejšie uplatňujú odpočet na výskum a vývoj. V roku 2024 tvorili takmer 25 percent, a teda štvrtinu, zo všetkých spoločností uplatňujúcich si ho,“ hovorí odborník na odpočet na výskum a vývoj Marek Repko.
Superodpočet umožňuje firmám znížiť si daňový základ opätovným uplatnením nákladov na vývoj, čím si reálne znížia výdavky o 21 až 24 percent. Projekty sú však komplexné, nákladné a rizikové. Ako upozorňuje Repko, ich rozmach limituje skôr aktuálne podnikateľské prostredie a schopnosť generovať zisk než samotné náklady na technologické riešenia.
Umelá inteligencia pritom podľa neho nie je novinkou posledných rokov. „Machine learning a schopnosť učiť sa na veľkých vzorkách sme pomáhali uplatňovať viacerým našim klientom už roky pred tým. Príchod komerčných providerov však výrazne zjednodušil nasadenie a implementáciu nástrojov, poháňaných umelou inteligenciou, vďaka čomu už dnes nie je výsadou len veľkých technologických firiem,“ dodáva.
Trh práce: AI berie juniorom istotu
Technologická zmena sa už naplno prejavuje aj na pracovnom trhu. Podľa personálnej spoločnosti Grafton dnes titul nestačí. Rozhoduje kombinácia kvalitného vzdelania, praxe a schopnosti reagovať na technologické zmeny.
Najmä v IT sektore ubúdajú tradičné juniorské pozície, ktoré často nahrádza automatizácia alebo nástroje umelej inteligencie. Pretlak uchádzačov sa týka absolventov bez praxe alebo po krátkych rekvalifikačných kurzoch.
„Umelá inteligencia výrazne mení podobu práce, a to aj v odboroch, ktoré boli ešte donedávna považované za stávku na istotu. Pri technickom vzdelaní dnes platí dvojnásobne, že bez praxe a hlbšej špecializácie nemusí byť vstup na pracovný trh jednoduchý,“ dopĺňa Jitka Kouba z Graftonu.
Globálne očakávania tento trend potvrdzujú. Podľa publikácie State of AI in the Enterprise od Deloitte má dnes k nástrojom AI prístup približne šesť z desiatich zamestnancov a takmer 60 percent z nich ich využíva v každodennej práci. Až 36 percent spoločností očakáva, že minimálne desatina pracovných pozícií bude plne automatizovaná do jedného roka, pričom väčšina tento scenár predpokladá do troch rokov.
„V slovenských a českých firmách slúžia AI nástroje predovšetkým na zvyšovanie efektivity a produktivity. V porovnaní so svetom sme opatrnejší aj pri presúvaní AI projektov do stavu plošného využitia,“ hovorí Jan Hejtmánek z Deloitte CE AI Institute.
Región zaostáva v pravidlách aj vzdelávaní
Kým firmy investujú a zamestnanci experimentujú, regulačný a vzdelávací rámec zaostáva. Štúdia spoločnosti KPMG, založená na odpovediach viac ako 6 000 respondentov zo šiestich krajín regiónu CEE, ukazuje, že umelú inteligenciu používa pravidelne 59 percent ľudí, čo je menej než globálny priemer.
AI školenie absolvovalo v regióne len 30 percent respondentov, na Slovensku dokonca iba štvrtina. Len 23 percent zamestnancov v CEE uvádza, že ich organizácia má jasné pravidlá a smernice pre používanie AI. Na Slovensku je podiel existujúcich pravidiel ešte nižší.
„Firmy budú musieť prehodnotiť spôsob, akým AI používajú – od klasifikácie rizík cez zavádzanie interných pravidiel až po posilnenie transparentnosti a kontroly nad používanými modelmi,“ upozorňuje Pavol Adamec, Associate Partner zodpovedný za riadenie rizík v KPMG na Slovensku. Podľa neho je kľúčová pripravenosť organizácií investovať do procesov, kompetencií a riadenia, ktoré umožnia technológiu využívať bezpečne a eticky.
Prieskum zároveň odhalil rizikové správanie: 20 až 30 percent zamestnancov priznáva porušenie pravidiel, napríklad zadávanie citlivých údajov do verejných nástrojov, a takmer polovica prezentuje výstupy AI ako vlastnú tvorbu. Na Slovensku časť zamestnancov vôbec neoveruje správnosť výstupov ani nezohľadňuje etické dôsledky.
Technológia verzus pripravenosť
Spoločným menovateľom všetkých zistení je paradox: technológia napreduje rýchlo, no pripravenosť organizácií, pravidlá, vzdelávanie aj kultúrne nastavenie zaostávajú. Región má pritom podľa odborníkov veľký potenciál.
Ako zdôrazňuje Pavol Adamec z KPMG, „skutočným rozdielom nie je technológia, ale pripravenosť ľudí zodpovedne ju využívať“. A práve tá môže rozhodnúť o tom, či sa umelá inteligencia stane konkurenčnou výhodou, alebo len ďalším nevyužitým nástrojom v portfóliu firiem.
