Každý ôsmy Slovák je ohrozený príjmovou chudobou. Neživoria len dôchodcovia a mladí ľudia

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia

Príjmovou chudobou bolo na Slovensku v minulom roku ohrozených 12,3 percenta obyvateľov, čo predstavuje približne 660-tisíc osôb. Bolo to o 45-tisíc osôb viac ako v predchádzajúcom roku. Príjmovou chudobou tak bol vlani ohrozený každý ôsmy obyvateľ na Slovensku. Prvýkrát miera rizika chudoby narástla medziročne vo všetkých krajoch Slovenska, najvýraznejšie v Prešovskom.

Rástla miera rizika chudoby

Najviac ohrozené boli viacdetné domácnosti, neúplné domácnosti s deťmi, aj keď ich situácia sa medziročne mierne zlepšila. Vyplýva to z údajov Štatistického úradu (ŠÚ) SR o príjmovej chudobe zo zisťovania s názvom EU SILC 2021.

Výberové zisťovanie sa uskutočnilo formou terénneho zberu dát prostredníctvom dotazníkov v takmer 7-tisíc náhodne vybraných domácnostiach Slovenska.

„Aktuálne dáta EU SILC 2021 zohľadňujú príjmy za celý rok 2020, prejavujú sa tak dopady prvého roka pandémie na príjmovú chudobu. Po piatich rokoch zlepšovania situácie miera rizika chudoby vzrástla o 0,9 percentuálneho bodu a dostala sa na úroveň z roku 2018,“ uviedol riaditeľ odboru štatistiky životnej úrovne obyvateľstva ŠÚ SR Róbert Vlačuha. Podľa neho však nejde o výrazné zhoršenie situácie.

Slováci pre pandémiu zarábali menej

Suma určujúca hranicu chudoby medziročne klesla, čo potvrdzuje, že celkové príjmy obyvateľstva sa za celý rok 2020 znížili. V domácnosti jednej dospelej osoby to bolo približne o 11 eur na 424 eur mesačne.

Pre úplnú rodinu s dvomi deťmi do 14 rokov bola hranica na úrovni 890 eur za mesiac, čo je menej o 24 eur. Hranica rizika chudoby sa mení každý rok a je odvodená od celkových príjmov obyvateľov. Má rôzne hodnoty podľa počtu a veku osôb žijúcich v domácnosti.

Prvý rok pandémie nezvýšil podiely ľudí ohrozených chudobou v tých typoch domácností, ktoré s ňou majú dlhodobo najväčší problém. Situácia sa medziročne mierne zlepšila u viacdetných úplných rodín s tromi a viac závislými deťmi, ako aj v neúplných domácnostiach osamelých rodičov s jedným či viac deťmi.

Stále však v oboch týchto typoch domácností je chudobou ohrozených viac ako tretina osôb. Pri viacdetných úplných rodinách je to 36,3 percenta osôb a pri osamelých rodičoch s dieťaťom či deťmi až 33,6 percenta osôb.

Štvrtina seniorov žije pod hranicou chudoby

V domácnostiach bez detí je chudoba najčastejšia v kategórii osamelých seniorov vo veku 65 a viac rokov, pod hranicou chudoby žila viac ako štvrtina z nich a ich podiel medziročne mierne vzrástol. Ich situácia sa v priebehu posledných piatich rokov výrazne zhoršuje, kým ešte v roku 2016 trpelo chudobou len 9 percent seniorov.

Z hľadiska vekových skupín sú najohrozenejšími deti mladšie ako 18 rokov, keď takmer každé šieste dieťa žije v domácnosti s príjmom pod hranicou chudoby.

Pandémia podiel detí ohrozených chudobou medziročne zvýšila, zo 17,0 % na 17,6 %. „Pod hranicou príjmovej chudoby žilo takmer dvojnásobne viac detí ako dôchodcov. Deti tvoria viac ako štvrtinu z celkového počtu osôb ohrozených príjmovou chudobou na Slovensku,“ uviedol Vlačuha.

Chudobe čelil každý šiesty mladý človek

Najvýraznejšie zhoršenie nastalo vo vekovej skupine mladých ľudí od 18 do 24 rokov, ich počet sa zvýšil o 1,6 percentuálneho bodu a chudoba ohrozovala približne každého šiesteho v tejto vekovej skupine. Z celkového počtu seniorov bolo chudobných 10,3 percenta osôb, ich podiel sa od roku 2016 takmer zdvojnásobil.

Hranica rizika príjmovej chudoby predstavuje skupinu ľudí, ktorých príjmy sú menšie ako je stanovená hranica chudoby. Tá sa určuje podľa výšky príjmov a sociálnych dávok v krajine, upravuje sa každý rok a má niekoľko rôznych hodnôt podľa veľkosti, resp. počtu osôb v domácnosti.

ŠÚ SR je zapojený do zisťovania o chudobe, presnejšie do Zisťovania o príjmoch a životných podmienkach domácností (EU SILC), od roku 2005.

Dáta sú porovnateľné pre všetky krajiny EÚ a sú východiskom pre hodnotenie životnej úrovne obyvateľstva, ako aj podkladom pre opatrenia vedúce k rastu kvality života.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Róbert Vlačuha
Firmy a inštitúcie Štatistický úrad SR