Na Slovensku bolo možné v uplynulých rokoch pri úrokových sadzbách pozorovať len pokles, avšak už začali rásť.
Ako sa ďalej uvádza v analytickom komentári analytikov odboru finančnej stability v Národnej banke Slovenska, mnoho ľudí sa snažilo využiť príležitosť, keď bolo možné zafixovať si priaznivú úrokovú sadzbu na dlhšie obdobie ešte pred tým, ako začala výraznejšie rásť.
Dominancia fixácií na päť a viac rokov
Prvé mesiace tohto roka sa tak niesli v znamení masívnych refixácií úrokových sadzieb. Mnohí hľadali výhodné podmienky aj v iných bankách, čo spôsobilo „veľké sťahovanie úverov“, podľa analytikov najväčšie od uvoľnenia podmienok na refinancovanie v roku 2016.
Hypotéky na Slovensku pribrzdili, zníženie nových úverov odzrkadľuje aktuálne zmeny na trhu
Ešte viac však bolo tých, ktorí si sadzbu zafixovali na dlhšie obdobie vo svojej banke. „Aj naše čísla potvrdili, že nová situácia zmobilizovala pomerne veľa dlžníkov. Počas prvého štvrťroka 2022 sa refixovalo o polovicu viac hypoték než je bežné, konkrétne 14,5 %,“ informujú analytici v komentári. Počas minulého roka to pritom bývalo približne 9,2 % za štvrťročné obdobie.
Dominovali fixácie na päť a viac rokov, išlo o podiel 68 %. Hoci väčšinu z toho tvorili päťročné fixácie, záujem začal rasť aj o fixácie na sedem rokov a na 10 rokov, ktoré boli v minulosti iba ojedinelé.
Aktívnejší boli bonitnejší klienti
Pri náraste úrokovej sadzby z 1 % na 3 % môže splátka vzrásť až o tretinu. „Ak by všetkým stúpli sadzby na hypotéke o dva percentuálne body, odkrojilo by to v priemere takmer 5 % z ich príjmu, v niektorých prípadoch dokonca viac ako 10 %. Hoci takýto nárast nikoho nepoteší, väčšina domácnosti to zrejme zvládne a bude pokračovať v splácaní. Bude si to však vyžadovať úsporu pri iných výdavkoch. V kombinácii s inými faktormi, najmä so zvýšenou infláciou, však môže nárast sadzby niektorým domácnostiam splácanie dlhov skomplikovať,“ uvádzajú analytici.
Z pohľadu finančnej stability je dôležité aj to, či sa príležitosti zafixovať si nižšie splátky chopili tí najzraniteľnejší. Údaje však podľa analytikov ukazujú skôr opak. Pri refixovaní na dlhšie obdobie boli aktívnejší bonitnejší klienti.
Ide najmä o klientov s vyšším príjmom a dlhšou splatnosťou úveru a následne aj vyšším dlhom, ako aj klientov s vyššou sumou finančných aktív. Nebola to pritom otázka úrokovej politiky. Rizikové prirážky pri dlhších fixáciách zostali na približne rovnakej úrovni ako pri kratších.
Desaťročnú fixáciu si častejšie volili zamestnanci
Dôležitú úlohu tu zohrala aj finančná gramotnosť. Desaťročnú fixáciu volili častejšie ľudia s vysokoškolským vzdelaním, a to v 17 % prípadov, kým ľudia so stredoškolským vzdelaním len v 9 %. Častejšie si ju tiež volili zamestnanci ako podnikatelia.
Z pohľadu finančnej stability to však podľa analytikov znamená, že dlhé fixácie využívali najmä tí, ktorým aj tak hrozí najmenšie riziko finančných ťažkostí. Tí klienti, ktorým hrozia väčšie riziká, menej využívali príležitosť na dlhé zafixovanie výhodných podmienok.
„Aj im však stále zostáva nejaký čas na prípravu. Ten však treba efektívne využiť, sledovať si svoje rodinné financie a v prípade potreby si vytvoriť rezervu na nárast splátky pri najbližšej refixácii,“ uviedli analytici.
