Ministerstvo presúva kontrolu rozpočtu do systému, vláda schválila novelu zákona o rozpočtových pravidlách

Ministerstvo financií návrh predložilo ako iniciatívny materiál mimo plánovaných legislatívnych úloh na rok 2026, pričom hlavným motívom je reakcia na praktické problémy, ktoré sa ukázali pri každodennom uplatňovaní zákona.
Peniaze, slovenská ekonomika
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com.
Upútavka: Z herečky nekompromisnou šéfkou: Michaela Čobejová o boji s mužským egom a miliónových rizikách v slovenskom filme
Zdroj: SITA

Vláda v stredu schválila novelu zákona o rozpočtových pravidlách verejnej správy, ktorá má ambíciu zjednodušiť fungovanie verejných financií bez zásahu do samotných výdavkových limitov. Ministerstvo financií návrh predložilo ako iniciatívny materiál mimo plánovaných legislatívnych úloh na rok 2026, pričom hlavným motívom je reakcia na praktické problémy, ktoré sa ukázali pri každodennom uplatňovaní zákona.

Technické úpravy rozpočtu

Ťažiskom zmien je odbúranie administratívnych procesov, ktoré podľa rezortu zbytočne zaťažovali štátne inštitúcie. V praxi sa ukázalo, že povinnosť schvaľovať aj technické úpravy rozpočtu vládou alebo ministerstvom financií spôsobovala prieťahy bez reálneho prínosu pre kontrolu verejných financií.

Novela preto zavádza mechanizmus, podľa ktorého sa časť týchto zmien bude realizovať priamo v informačnom systéme ministerstva. Systém zároveň automaticky kontroluje dodržiavanie limitov verejných výdavkov.

Zásadnou podmienkou však zostáva, že takéto úpravy nesmú meniť celkový limit verejných výdavkov. Ide najmä o presuny medzi jednotlivými kapitolami či subjektmi verejnej správy v rovnakej výške, teda o operácie s neutrálnym dopadom na štátny rozpočet.

Financovanie

Práve tieto technické presuny patria v praxi medzi najčastejšie a ich zjednodušenie má zrýchliť riadenie verejných financií. Podobnú logiku sledujú aj zmeny pri financovaní spoločných programov Slovenska a Európskej únie.

Úpravy medzi kapitolami pri eurofondoch a spolufinancovaní zo štátneho rozpočtu sa majú po novom vykonávať bez zdĺhavého schvaľovania, čo má urýchliť čerpanie a znížiť administratívnu náročnosť. Ministerstvo financií v tejto súvislosti konštatuje, že ide o technický charakter týchto úprav, ktorý nevyžaduje politické rozhodovanie.

Novela zároveň sprísňuje disciplínu pri dodržiavaní výdavkových limitov. Vypúšťa sa napríklad možnosť, aby rozpočtová organizácia prekročila výdavky v prípade vyšších príjmov, čo bolo podľa rezortu v praxi len ťažko uplatniteľné.

Previazanie pravidiel na európske rámce

Dôvodom je previazanie slovenských pravidiel na nové európske fiškálne rámce, ktoré kladú dôraz na striktnejšie dodržiavanie výdavkových limitov. Ako uvádza dôvodová správa, pôvodná možnosť bola vzhľadom na záväznosť limitov verejných výdavkov prakticky nevykonateľná.

Dôležitou súčasťou zmien je aj posilnenie kontroly nad tým, ako jednotlivé subjekty pracujú s rozpočtovými údajmi. Po novom bude nedodržanie povinnosti zostavovať a realizovať rozpočet v informačnom systéme ministerstva financií považované za porušenie zákona, za ktoré môže hroziť pokuta až do výšky 500-tisíc eur.

Štát tak reaguje na situácie, keď rozdielne formáty údajov komplikovali monitorovanie plnenia rozpočtu. Zmeny sa dotýkajú aj praktického fungovania verejných inštitúcií a samospráv. Príspevkové organizácie už nebudú musieť viesť samostatné účty pre podnikateľskú činnosť, čo má znížiť počet účtov a zjednodušiť správu financií.

Flexibilnejšie rozpočtovanie výdavkov

Zároveň sa upravuje režim prijímania úverov obchodnými spoločnosťami vlastnenými obcami a vyššími územnými celkami. Namiesto predchádzajúceho súhlasu ministerstva financií bude postačovať oznámenie o uzavretí úverovej zmluvy, čo má podľa predkladateľov zabrániť neprimeraným zásahom štátu do rozhodovania samospráv.

Novela reaguje aj na potrebu flexibilnejšieho rozpočtovania výdavkov, ktoré sú v čase a výške neisté, napríklad pri súdnych sporoch či odškodneniach. Tieto výdavky bude možné explicitne zahrnúť do kapitoly Všeobecná pokladničná správa, čím sa má zlepšiť pripravenosť štátu na nepredvídané finančné záväzky.

Ministerstvo financií zdôrazňuje, že napriek rozsahu zmien návrh nemá mať dopad na rozpočet verejnej správy ani na podnikateľské prostredie. Ide skôr o technickú a procesnú úpravu pravidiel, ktorá má zvýšiť efektivitu bez zmeny základných fiškálnych parametrov. Účinnosť novely sa navrhuje od 1. januára 2027.

Firmy a inštitúcie: EU Európska úniaMF Ministerstvo financií SR