Ľudia sa úverov neboja, ale pojmy ročná percentuálna miera nákladov či úrok sú pre mnohých „španielskou dedinou“

Obyvatelia Slovenska sa spotrebiteľských úverov neboja, avšak v bankovej terminológii sa vyzná sotva polovica z nich. Vyplýva to z prieskumu 2muse pre 365.bank.

So spotrebným úverom má skúsenosť zhruba polovica našincov, no viac ako 50 % nevie, čo je ročná percentuálna miera nákladov. Približne 60 % opýtaných nevedelo správne odpovedať na otázku, čo je úrok a tri pätiny nepoznajú princípy splácania úveru.

Spotrebných úverov sa neboja

Podľa dát Národnej banky Slovenska ku koncu februára evidovali banky voči obyvateľstvu pohľadávky za 49,2 mld. eur. Len za minulý rok požičali obyvateľom Slovenska prostredníctvom spotrebných úverov každý mesiac v priemere okolo 200 miliónov eur.

Nielen kvalitný internet banking či výška úrokov. Prieskum ukázal, na čo pri výbere banky najviac pozeráme

Skúsenosti s čerpaním spotrebného úveru má každý druhý obyvateľ Slovenska. Hoci sa ľudia neboja požičiavať si peniaze, v bankovej terminológii a v podmienkach splácania úverov sa podľa výsledkov prieskumu príliš nevyznajú.

Viac ako 53 % obyvateľov Slovenska nepozná význam skratky RPMN, teda ročnej percentuálnej miery nákladov. Tú považovala pri výbere spotrebného úveru za rozhodujúcu len tretina opýtaných, pričom ide podľa 365.bank o najdôležitejší ukazovateľ ceny úveru.

RPMN vyjadruje celkovú mieru nákladov spojených s poskytnutím a splácaním úveru a zohľadňuje nielen úrok, ale aj ostatné poplatky súvisiace s úverom.

Rozhodujúca je výška úrokovej sadzby

Zhruba 40 % našincov sa pri čerpaní spotrebného úveru rozhoduje predovšetkým podľa výšky úrokovej sadzby. Paradoxne však až 60 % opýtaných nevie definovať tento pojem. Len dve pätiny správne odpovedali, že úroková sadzba určuje výšku úroku, ktorý bude dlžník splácať veriteľovi, teda banke ako odmenu za požičanie finančných prostriedkov.

Hoci si Slováci vybavujú pôžičky stále viac online, štyria z desiatich potrebujú aj kamenné pobočky, ukazuje prieskum

Respondenti taktiež nevedeli vysvetliť skratku p.a., teda „per annum“, ktorá označuje ročnú úrokovú sadzbu. Odpoveď vedelo len 38 % našincov.

Len necelá polovica respondentov definovala správne istinu ako sumu peňazí, ktoré si dlžník požičal od banky. Čo sa týka samotného splácania, len dve pätiny obyvateľov Slovenska rozumejú skutočnosti, že pri splácaní tvorí spočiatku väčšiu časť splátky splátka úroku a menšiu časť splátka istiny, ide pritom o tzv. anuitné splácanie. Tento pomer sa v čase mení.