Slovenské verejné financie priniesli za rok 2025 na prvý pohľad priaznivejší obraz, než sa očakávalo, no detailnejší pohľad ukazuje, že zlepšenie je len čiastočné a do veľkej miery stojí na dočasných faktoroch.
Podľa údajov Štatistického úradu SR dosiahol deficit verejnej správy6,09 miliardy eur, čo predstavuje 4,45 % HDP. V medziročnom porovnaní ide o pokles z úrovne 5,35 % HDP, pričom výsledok bol zároveň lepší než rozpočtové aj priebežné odhady.
Rastúci trend zadlženia
K priaznivejšiemu výsledku prispel najmä výrazný prebytok fondov sociálneho zabezpečenia, ktorý dosiahol 931 miliónov eur, zatiaľ čo rozhodujúcu časť deficitu naďalej vytvára ústredná štátna správa.
Deficit verejnej správy za rok 2025 ovplyvnili úspory dopravných spoločností, analytici ich však označujú za dočasné
Celkový dlh verejnej správy však vzrástol na takmer 84 miliárd eur, teda 61,39 % HDP, čo znamená pokračovanie rastúceho trendu zadĺženia. Ministerstvo financií interpretuje výsledky ako dôkaz úspešnej konsolidácie a efektívneho riadenia verejných financií.
„Katastrofické scenáre a poplašné správy, ktoré o našich verejných financiách šíria opoziční politici či niektoré inštitúcie, sa nenaplnili,“ povedal minister financií Ladislav Kamenický. Vláda podľa neho dokázala znížiť deficit výraznejšie, než sa očakávalo. Rezort financií zároveň poukazuje na to, že Slovensko plnilo fiškálne pravidlá Európskej únie a že konsolidácia priniesla zlepšenie o viac než dva percentuálne body HDP v priebehu dvoch rokov.
Deficit je výsledkom jednorazových vplyvov
Opačný pohľad ponúka Rada pre rozpočtovú zodpovednosť (RRZ), ktorá upozorňuje, že nižší deficit je do veľkej miery výsledkom jednorazových vplyvov. Ide napríklad o oneskorené dodávky vojenskej techniky či nadhodnotené rozpočtované výdavky na sociálne dávky. Bez týchto faktorov by deficit dosiahol približne 4,9 % HDP.
Šanca na lepší život? Na Slovensku závisí od pohlavia, regiónu aj rodinného zázemia
Zároveň upozorňuje, že čistý dlh vzrástol na historické maximum 54,4 % HDP, pričom tempo zadlžovania v posledných rokoch patrí medzi najvyššie mimo krízových období. Predseda RRZ Ján Tóth v tejto súvislosti konštatuje, že pokračujúce vysoké deficity verejných financií si budú vyžadovať ďalšie opatrenia, ktoré by mali pokračovať napriek volebnému cyklu.
Konsolidácia na strane príjmov
Podobne opatrný je aj pohľad analytika. Podľa Mariána Kočiša zo Slovenskej sporiteľne síce ide o na prvý pohľad pozitívnu správu, no výsledok treba vnímať v kontexte jednorazových faktorov, ktoré opticky zlepšili deficit. Upozorňuje tiež, že malé ekonomiky sú na rast zadlženia citlivejšie a že Slovensko zatiaľ nemôže hovoriť o udržateľnom ozdravení verejných financií.
Kanadská ratingová agentúra ohodnotila Slovensko. Ministerstvo financií prezradilo, ako obstálo
Konsolidácia sa podľa neho realizovala najmä na strane príjmov, čo síce zvyšuje rozpočtové príjmy, no zároveň tlmí ekonomickú aktivitu a potenciál rastu. „Z technického pohľadu tak síce vidíme zlepšenie deficitných čísel, no zatiaľ ešte nemožno hovoriť o udržateľnom ozdravení verejných financií,“ uviedol Kočiš.
Dôležitým faktorom zostáva aj externé prostredie, ktoré bude podľa analytikov v nasledujúcich rokoch vyvíjať tlak na verejné financie. Geopolitická neistota, vyššie ceny energií či obchodné napätie môžu obmedziť schopnosť ekonomiky generovať príjmy, zatiaľ čo odložené výdavky, napríklad na obranu, sa v budúcnosti premietnu do vyšších deficitov. Navyše, blížiace sa voľby tradične znižujú ochotu vlád prijímať nepopulárne úsporné opatrenia.
