Príjmové rozdiely sa na Slovensku síce prenášajú z generácie na generáciu, no v porovnaní s inými krajinami v relatívne obmedzenej miere. Analýza Rady pre rozpočtovú zodpovednosť ukazuje, že vplyv príjmu rodičov na príjmy ich detí dosahuje približne jednu tretinu, čo radí Slovensko medzi mobilnejšie štáty. Znamená to, že v priemere majú jednotlivci stále pomerne dobrú šancu posunúť sa na príjmovom rebríčku bez ohľadu na svoje rodinné zázemie.
Ovplyvnené sú obe konce spektra
Tento celkový obraz však skrýva výrazné rozdiely. Najsilnejšia „reprodukcia“ príjmového postavenia sa prejavuje na oboch koncoch spektra. Deti z najbohatších rodín majú vysokú pravdepodobnosť, že si udržia nadpriemerné príjmy, zatiaľ čo deti z najchudobnejších domácností často ostávajú v nízkopríjmovej pasci. Práve v tejto skupine sa ukazuje aj fenomén generačnej chudoby, ktorý naznačuje, že nie všetci profitujú z relatívne vysokej mobility v rovnakej miere.
Rozdiely sa pritom výrazne líšia aj podľa pohlavia. Analýza poukazuje na to, že synovia sú náchylnejší kopírovať extrémne príjmové výsledky svojich rodičov, a to na oboch póloch príjmovej distribúcie. Takmer každý druhý chlapec z najchudobnejších rodín sa zaradí medzi najnižšie príjmové skupiny.
Koniec rozdielov v platoch žien a mužov. Parlament schválil zákon o rovnakom odmeňovaní, firmy čakajú nové povinnosti – VIDEO
Naopak, viac než tretina chlapcov z najbohatších rodín ostáva medzi najlepšie zarábajúcimi. Dcéram sa síce častejšie darí uniknúť z najnižších príjmových skupín, no len zriedkavo sa dostávajú medzi najvyššie príjmové vrstvy. Celkovo sú tak ženy príjmovo mobilnejšie, no menej zastúpené na vrchole príjmového rebríčka.
Významnú úlohu zohráva aj región, v ktorom človek vyrastá. Rozdiely medzi jednotlivými okresmi sú výrazné a majú priamy dopad na životné šance. Kým dieťa z podpriemerne zarábajúcej rodiny v rozvinutých regiónoch západného Slovenska môže dosiahnuť príjem nad úrovňou dvoch tretín populácie, jeho rovesník z menej rozvinutých okresov južného a východného Slovenska sa často zaradí medzi tretinu najmenej zarábajúcich. V praxi to znamená, že rovnaké rodinné zázemie môže viesť k úplne odlišným výsledkom v závislosti od miesta vyrastania.
Nezamestnanosť je prepojená s regionálnymi rozdielami
Regionálne rozdiely sú úzko prepojené s nezamestnanosťou. V okresoch s vyššou mierou nezamestnanosti je medzigeneračná mobilita nižšia a deti z chudobnejších rodín majú výrazne horšie vyhliadky. Tento efekt sa však netýka detí z bohatších rodín, ktorých príjmy ostávajú relatívne stabilné bez ohľadu na lokálne ekonomické podmienky. Takýto vývoj naznačuje, že nezamestnanosť môže mať dlhodobé dôsledky, ktoré presahujú jednu generáciu.
Analýza zároveň ukazuje, že vzťah medzi príjmami rodičov a detí je pomerne lineárny, no najväčšie odchýlky sa objavujú práve medzi najchudobnejšími domácnosťami. Deti z najnižších príjmových skupín dosahujú v priemere horšie výsledky, než by zodpovedalo celkovému trendu v spoločnosti. Tento fakt poukazuje na existenciu bariér, ktoré bránia sociálnemu vzostupu najzraniteľnejších skupín.
Prečo ženy na Slovensku zarábajú o pätinu menej než muži: rozhodujú aj profesie, ktoré si vyberajú
Z pohľadu ekonomiky je medzigeneračná mobilita dôležitým ukazovateľom rovnosti príležitostí aj efektívneho využívania ľudského kapitálu. Nízka mobilita znamená, že o úspechu jednotlivca viac rozhodujú okolnosti jeho narodenia než vlastné schopnosti a úsilie, čo môže brzdiť hospodársky rast.
Hoci Slovensko v medzinárodnom porovnaní nevychádza zle, vnútorné rozdiely naznačujú, že šanca na lepší život nie je rozdelená rovnomerne. Kľúčovými faktormi ostávajú rodinné zázemie, región aj pohlavie, pričom najzraniteľnejšou skupinou sú chlapci z nízkopríjmových rodín v ekonomicky slabších regiónoch. Práve na tieto rozdiely by sa mala sústrediť ďalšia diskusia o verejných politikách, ak má byť ekonomická mobilita skutočne dostupná pre všetkých.
