Ešte stále sa nájdu ľudia, ktorí majú akcie z čias kupónovej privatizácie. Čo s nimi?

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
1500x1000 dokumenty.jpg
Foto: ista Slovakia
Tento článok pre vás načítala AI.

Dôsledky kupónovej privatizácie z deväťdesiatych rokov minulého storočia ešte stále nie sú na Slovensku minulosťou. Počas nej si viacerí ľudia kúpili akcie, teda cenné papiere slovenských podnikov, firiem či spoločností. Mnohé cenné papiere časom stratili hodnotu a ľudia ich bezodplatne previedli na štát. Tie ostatné sú však stále vedené na účtoch v Centrálnom depozitári cenných papierov (CDCP).

Vlastníci sú neraz ľudia, ktorí pred časom odmietli ponuku ich odkúpenia v domnienke, že ide o pre nich nevýhodnú ponuku. Dnes si sťažujú na výšku poplatkov za vedenie účtu. Majú ešte šancu zbaviť sa ťarchy vlastníctva?

Skontrolujte si výpis

„V prvom rade treba zistiť, čo vlastne na svojom účte človek má a či tieto akcie majú nejakú hodnotu,“ odporúča riaditeľ Asociácie obchodníkov s cennými papiermi a podpredseda predstavenstva Burzy cenných papierov v Bratislave Róbert Kopál.

Dá sa to zistiť prostredníctvom výpisu z účtu Centrálneho depozitára cenných papierov. „Vo výpise stačí nájsť názov emitenta, ISIN a počet cenných papierov. Na stránke bratislavskej burzy následne podľa ISIN alebo názvu cenného papiera sa dá overiť, či sa s ním obchoduje na burze,“ pokračuje Kopál.

Ak sa s akciou obchoduje, je dobré dohľadať jej poslednú cenu. V takom prípade už stačí iba osloviť niektorého obchodníka s cennými papiermi, ktorý je členom burzy, a požiadať ho o zobchodovanie. Pri výbere je vhodné zohľadniť aj cenník služieb jednotlivých členov, teda vyhľadať si poplatok, ktorý je potrebné uhradiť pri predaji cenných papierov.

Zvážte ďalšie držanie akcií

V prípade, že s akciami, ktoré človek vlastní, sa na burze neobchoduje a za posledné roky akcionár nezískal ani žiadnu dividendu, pričom nie je možné žiadnym spôsobom zistiť, či daná spoločnosť pokračuje v podnikaní, resp. či sa jej ekonomický darí, je namieste zvážiť vlastníctvo daných akcií. Nedá sa totiž vyhodnotiť zmysel držania takejto akcie.

„Odporúčal by som kontaktovať obchodníka s cennými papiermi RM-S market s otázkou, či vedia poskytnúť informáciu o cene, resp. za akých podmienok je možné previesť „bezcenné“ akcie, aby nebolo potrebné platiť poplatok za vedenie účtu v CDCP,“ dodáva Kopál.

A keďže kupónová privatizácia bola pred vyše tromi desiatkami rokov, mohlo sa stať, že niektorí cenné papiere v nej získané zdedili. Dediči by teda mali požiadať notára o preverenie.

Čo robiť pri dedení

Ak majiteľ účtu zomrie, CDCP neumožní pozostalým disponovať s cennými papiermi zosnulého bez riadneho dedičského konania. Je vhodné napríklad na web stránke preveriť, či zomrelý príbuzný mal účet vedený v depozitári. Stačí zadať rodné číslo zomrelej osoby. To, aké cenné papiere na účte sú, pozostalý nedostane.

Takúto informáciu depozitár poskytuje formou výpisu z účtu, o ktorý môže požiadať iba notár. CDCP preto odporúča, aby dediči požiadali notára o preverenie, či zosnulý príbuzný mal v centrálnom depozitári vedený účet. A ak ho mal, aké cenné papiere na účte sú.

Odborníci odporúčajú dôkladne si preveriť skutočnú trhovú hodnotu zdedených cenných papierov. Odmena notárovi za jeho služby sa totiž vypočítava ako percentuálny podiel z celkovej hodnoty zdedeného majetku, teda aj z hodnoty zdedených cenných papierov.

Ak tieto cenné papiere budú „nadhodnotené“, budú pozostalí platiť za služby notárovi zbytočne veľkú sumu. Preto by si mali pozostalí sami preveriť skutočnú hodnotu zdedených cenných papierov a nemali by sa spoliehať len na ich ohodnotenie zo strany notára.

Aby ste rozhodnutie neoľutovali

Dôležitosť zistenia aktuálnej ceny je namieste. „V minulosti sa v rámci možnosti darovania akcií prevádzali aj akcie, ktoré zďaleka neboli „bezcenné“ a „problémové“. Obchodovalo sa s nimi na burze a ľudia sa tak nevedomky zbavili hodnotných investícií,“ vysvetľuje investičný analytik Swiss Life Select Slovensko Pavel Škriniar.

Nákup konkrétnych akcií je podľa neho vhodný až v prípade, ak základ investičného majetku tvoria dostatočne diverzifikované riešenia. „Nástroje kolektívneho investovania, ako sú podielové fondy alebo ETF, sú pre bežného človeka jednoznačne vhodnejšie než akcie či dlhopisy. Určite pre diverzifikáciu rizika a zároveň pre pohodlie, keďže všetku prácu s cennými papiermi robí za neho správca fondu,“ dodáva Škriniar.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Pavel ŠkriniarRóbert Kopál
Firmy a inštitúcie Asociácia obchodníkov s cennými papiermiBCPB Burza cenných papierov v BratislaveCDCP Centrálny depozitár cenných papierov SRSwiss Life Select