Nová maďarská vláda môže otvorením otázok okolo projektu Paks II zásadne zmeniť diskusiu o smerovaní energetiky v krajine. Analytik Andrej Nosko považuje preverenie financovania a zmluvných podmienok za pochopiteľné najmä pre utajený režim projektu, vysoké náklady a geopolitické riziká spojené s ruským dodávateľom.
Nová maďarská vláda chce preveriť financovanie a zmluvné podmienky projektu Jadrovej elektrárne Paks II. Je podľa vás reálne tento projekt zásadne upraviť alebo spomaliť bez toho, aby Maďarsko ohrozilo svoju budúcu energetickú bezpečnosť?
Otázky týkajúce sa zmluvných podmienok a financovania tohto projektu v Maďarsku existujú aj pre utajenie samotných zmluvných podmienok a dôležitých informácií, ktoré by aspoň odbornej verejnosti umožnili diskusiu o kladoch a záporoch takejto investície. Preto je tento krok novej vlády pochopiteľný, minimálne preto, aby sa vyvrátili špekulácie o tom, či cieľom zmluvy bolo stavať, nie však postaviť.
Samotná myšlienka rozšírenia jadrovej kapacity sa objavila v roku 2007, maďarský parlament schválil zámer v roku 2009 a v roku 2014, krátko pred ruskou anexiou Krymu, došlo k podpisu zmluvy medzi Maďarskom a Ruskom o stavbe. Keďže samotné práce na základoch stavby sa začali len tento rok, je len ťažké si predstaviť väčšie spomalenie tohto projektu.
Maďarsko chce preveriť utajené zmluvy k jadrovému projektu Paks II
Vzhľadom na celkové náklady stavby nového zdroja kdekoľvek v Európe, a predovšetkým náklady na financovanie takéhoto projektu , je zodpovedné zhodnotiť jeho podmienky, aj vzhľadom na utajený režim projektu, ako aj náklady ušlých príležitostí. Maďarsko patrí v súčasnosti k významným európskym hráčom v rozvoji fotovoltiky a má obrovský geotermálny potenciál.
Pre maďarskú energetickú bezpečnosť je preto otázna vhodnosť a rentabilnosť rozširovania jadrovej kapacity, ale vzhľadom na geopolitickú situáciu aj ďalšie investovanie do prehlbovania závislosti od Ruska. Otázne teda je aj to, či je ruský dodávateľ tým najvhodnejším partnerom. Stavbu Paks II v réžii ruskej firmy je len ťažko možné vnímať ako krok k posilneniu maďarskej či európskej energetickej bezpečnosti.
Maďarská energetika bola dlhodobo postavená na ruskom plyne, rope cez ropovod Družba a spolupráci s Rosatomom. V ktorej oblasti má nová vláda najväčší priestor na rýchle zníženie závislosti od Ruska a kde sú naopak najväčšie limity?
Premiér Magyar už tesne po voľbách, na prvej veľkej tlačovej konferencii, oznámil, že prioritou bude diverzifikácia zdrojov a postupné zníženie závislosti od Ruska, hoci časová perspektíva, ktorú spomenul, je dlhšia než záväzky prijaté na úrovni EÚ.
Toto však bude musieť dokázať simultánne s riešením nákladovej stránky celej rovnice, kde si maďarské domácnosti zvykli na často nerealisticky regulované ceny plynu aj pohonných hmôt.
Energetická bezpečnosť po roku 2022: Slovensko medzi závislosťou a odolnosťou - ROZHOVOR
Prioritou bude podľa môjho predpokladu odstránenie financovania politických organizácií cez energetické firmy, najmä prostredníctvom dividend MOL-u, a úprava regulačného rámca tak, aby bolo možné financovať obrovský investičný dlh.
Dá sa tiež predpokladať, že nová vláda bude v lepšej pozícii nájsť riešenie patovej situácie vo vzťahoch s Chorvátskom, najmä čo sa týka ropovodu Adria, a tým posilniť energetickú bezpečnosť v oblasti ropy.
Čo môže zmena vlády v Maďarsku znamenať pre energetiku v regióne vrátane Slovenska? Môžu sa zmeniť maďarské postoje k plynu, rope, jadru alebo spolupráci s EÚ?
Predpokladám, že Maďarsko bude naďalej rozvíjať svoju úlohu regionálnej plynovej križovatky vzhľadom na možnosť dovozu plynu či už z LNG terminálu v Chorvátsku, alebo z Ruska či Strednej Ázie cez Čierne more a Turecko.
Závislosť od ruských energetických surovín zostáva pre Slovensko bezpečnostnou témou, upozorňuje expert
V oblasti ropy, je pre Slovensko najdôležitejší postoj maďarskej vlády k integrovanej spoločnosti MOL, a to z hľadiska jej korporátnej správy, ale aj energetickej bezpečnosti. Vzhľadom na prepojenie Slovnaftu s MOL-om platí, že vyššia energetická bezpečnosť v oblasti ropy pre Maďarsko znamená aj vyššiu energetickú bezpečnosť pre Slovensko.
Keďže súčasné jadrové reaktory v Paks sú rovnakého typu, VVER-440, ako reaktory na Slovensku, existuje tu aj priestor na spoluprácu pri riešení závislosti od jadrového paliva pre tieto typy reaktorov.
Andrej Nosko, PhD., pôsobí ako hosťujúci výskumník na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici. Je odborníkom v oblasti energetickej politiky a energetickej bezpečnosti strednej Európy. Venoval sa analýze výziev a rizík energetickú bezpečnosť krajín Vyšehradskej štvorky, najmä v kontexte závislosti od ruských energetických dodávok a procesov diverzifikácie zdrojov. Podieľal sa na riešení viacerých slovenských, európskych aj medzinárodných projektov. Pôsobil aj ako externý poradca v týchto oblastiach pre exekutívu, súkromný sektor aj výskumné organizácie.
