Ruská invázia na Ukrajinu zásadne zmenila spôsob, akým Európa uvažuje o energiách. To, čo sa ešte pred pár rokmi považovalo najmä za ekonomickú otázku cien a dodávok, sa dnes čoraz viac spája s geopolitikou, bezpečnosťou a strategickou odolnosťou štátov. Slovensko patrilo medzi krajiny najviac závislé od ruských energetických surovín a práve posledné roky ukázali slabé miesta domácej energetiky — od jadrového paliva cez ropu až po infraštruktúru. V prvej časti rozhovoru expert na energetickú politiku Andrej Nosko vysvetľuje, ako sa mení význam energetickej bezpečnosti a akým rizikám môže Slovensko čeliť v najbližších rokoch.
Energetická bezpečnosť sa kedysi merala najmä tým, či má krajina dosť plynu, ropy a elektriny. Dnes sa však hovorí aj o LNG, jadrovom palive, kritických surovinách, batériách, sieťach, kyberbezpečnosti a závislosti od Číny. Ako sa zmenilo chápanie energetickej bezpečnosti po roku 2022?
Energetická bezpečnosť je dynamický koncept a vyvíja sa vzhľadom na technologický rozvoj, ale aj na vývoj národného hospodárstva a trhu s energetickými surovinami. Analyticky je energetická bezpečnosť súčasťou hospodárskej bezpečnosti, ktorá má široké väzby na iné spoločenské a bezpečnostné sektory. Vo svojej najužšej definícii ide o schopnosť štátu uchovať si svoju suverenitu, a teda o schopnosť poháňať prípadnú obrannú ekonomiku, a sektor obrany ako celku. Inými slovami, aby mali Ozbrojené sily SR dostatok paliva a energie na odvrátenie prípadného útoku na Slovensko.
Lacná energia už nestačí. Priemysel potrebuje stabilné pravidlá aj investície - ROZHOVOR
Ako sa tento koncept rozširuje, zahŕňa kritickú infraštruktúru a schopnosť fungovania záchranných zložiek, zdravotníctva, telekomunikácií a podobne. Pri najširšej definícii, ktorá je najpopulárnejšia najmä v období mieru, sa pod energetickou bezpečnosťou chápe schopnosť ekonomiky dostávať predvídateľné množstvá energetických surovín, v predvídateľných formách a za cenovo dostupných podmienok. Toto je síce elegantný akademický koncept, ale v praxi je ťažko uchopiteľný. Čo napríklad znamená „cenovo dostupné“? Energetické suroviny budú v Európe dostupné, ale otázka je, za akú cenu. To, čo môže byť cenovo prijateľné a dostupné pre firmu, ktorá spravuje dátové centrum pre umelú inteligenciu, nemusí byť dostupné pre firmu vyrábajúcu hliník.
Vzhľadom na zmeny, ktoré nastali v bezpečnostnom usporiadaní Európy a sveta nielen od útoku Ruska na Gruzínsko v roku 2008,či na Ukrajinu v roku 2014 a v roku 2022, je zrejmé, že krehký, hoci do istej miery stabilný svetový poriadok, sa dostal do nestabilnej nerovnováhy. V takejto situácii je najvýraznejšou zmenou návrat k základom, a spochybnenie mnohých základných predpokladov. Síce sme členmi NATO, ale v Európe sa čoraz viac diskutuje o spoľahlivosti bezpečnostných garancií a spoľahlivosti USA ako nášho partnera, a preto aj o potrebe väčšej európskej odolnosti a samostatnosti.
Preto je najspoľahlivejším krokom návrat k chápaniu ekonomickej a energetickej bezpečnosti ako snahy o diverzifikáciu, ako prostriedku na zníženie závislosti, a na vyrovnanie asymetrických rozdielov závislosti tam, kde sa závislosti zbaviť nevieme. V neposlednom rade sem patria aj úvahy o strategických zásobách jadrového paliva.
Energetická kríza po ruskej invázii na Ukrajinu ukázala zraniteľnosť Európy. Poučili sme sa z nej, alebo sme len presunuli závislosť od Ruska na iných dodávateľov a trasy?
Zraniteľnosť Slovenska a niekoľkých ďalších štátov bola známa dlhodobo, ale prvýkrát nám ju pripomenula plynová kríza v zime 2008 až 2009, keď sa stalo niečo dovtedy nemysliteľné a Rusko zastavilo dodávky plynu cez primárny tranzitný plynovod cez Ukrajinu do Európskej únie.
Odvtedy došlo k výraznému zvýšeniu cezhraničných prepojení so susednými štátmi, a tým aj k zvýšeniu energetickej bezpečnosti. Zvyšovanie energetickej bezpečnosti však prináša aj ekonomické náklady, a preto komerčné firmy len málokedy, ak vôbec, majú záujem investovať do takýchto opatrení, ak im ich nenanúti štát alebo ich nezaplatí Európska únia, ako sa stalo v prípade týchto prepojení.
Slovensko patrilo medzi krajiny silno naviazané na dovoz energetických surovín z východu. Kde sa podľa vás po roku 2022 ukázali najväčšie slabiny slovenskej energetickej bezpečnosti?
Málo spomínaným, ale z môjho pohľadu azda najvýznamnejším problémom je závislosť od jadrového paliva pre slovenské reaktory ruskej konštrukcie VVER-440, keď sme mohli sledovať narýchlo zorganizované lety z Ruska, ktorými bolo v prvých mesiacoch roka 2022 privážané jadrové palivo.
V danom čase neexistovala alternatíva od iného dodávateľa, a pritom tento špecifický typ reaktora existuje len v obmedzenom množstve a Slovensko bude patriť medzi krajiny, ktoré ich budú prevádzkovať najdlhšie. Keďže uvádzame do prevádzky jedny z posledných reaktorov tohto typu, pravdepodobne ich budeme aj medzi poslednými vyraďovať.
Druhým, o nič menej významným aspektom, bol fakt, že rafinéria Slovnaft, vlastnená maďarskou skupinou MOL, dostala výnimku na dovoz ropy cez územie Ukrajiny zmietané vojnou a získala čas preorientovať sa na dovoz a spracovanie inej ropy. Vzhľadom na ekonomický prospech súkromnej spoločnosti z tejto situácie, je motivácia odďaľovať preorientovanie na iné zdroje pochopiteľná. Táto cenová výhoda pri nákupe ruskej ropy však trvala od zavedenia sankcií na ruskú ropu v roku 2022 len do útoku USA a Izraela na Irán začiatkom tohto roka.
Otázkou je, čo urobila slovenská vláda a či urobila všetko, čo mohla a mala, aby znížila riziká pre energetickú bezpečnosť v oblasti pôsobenia tejto súkromnej spoločnosti. Zdá sa totiž, že prechodné obdobie, ktoré malo nielen kúpiť čas, ale aj poskytnúť dodatočné zdroje, prebehlo ako voda a Slovensko počas tohto obdobia čelilo vyššiemu riziku v oblasti energetickej bezpečnosti, bez akýchkoľvek výhod pre občanov.
Toto bolo zjavné najmä po úplnom niekoľkotýždňovom prerušení dodávok ropy cez ropovod Družba po ruskom útoku na ukrajinský ropný uzol v Brodoch. Cenová výhoda pominula, energetické riziká pretrvávajú.
Jadrová energetika je pre Slovensko kľúčová. Je jadro z pohľadu energetickej bezpečnosti najväčšia výhoda Slovenska, alebo aj riziko vzhľadom na palivo, dodávateľské reťazce a dlhé investičné cykly?
Jadrová energetika je kľúčová, ale zároveň predstavuje aj kľúčové riziko, či už kvôli spomínanému typu reaktorov, technológii a dodávateľským reťazcom, ale aj vzhľadom na nevyhnutné angažovanie štátu v prípadných investíciách, s čím súvisí nemalé riziko pre štátny rozpočet.
Nie je náhodou, že jadrové reaktory v Európe sa dajú stavať iba s obrovskými štátnymi zárukami a de facto mimo trhový rámec. Náklady na financovanie sú vzhľadom na trvanie týchto investícií také vysoké že predstavujú riziko pre štátny rozpočet veľmi vážneho a bezprecedentného rozsahu.
Pri rozhodnutiach o takýchto investíciách je preto dôležité podrobiť ich všestrannej kritike aj vzhľadom na náklady stratených príležitostí — teda do čoho iného štát nebude môcť investovať, ak bude investovať do nového jadra?
Nedali by sa rovnaké ekonomické a hospodárske ciele dosiahnuť, ak by sa podobná alebo nižšia suma investície nasmerovala na decentralizované zdroje alebo do úspor? Inak povedané, ide o investíciu podobnú rulete: môžeme vyhrať, no zároveň existuje reálne riziko, že skončí zdrvujúcim debaklom pre náš rozpočet.
Kto je Andrej Nosko, Phd.?
… pôsobí ako hosťujúci výskumník na Fakulte politických vied a medzinárodných vzťahov Univerzity Mateja Bela (UMB) v Banskej Bystrici. Je odborníkom v oblasti energetickej politiky a energetickej bezpečnosti strednej Európy. Venoval sa analýze výziev a rizík energetickú bezpečnosť krajín Vyšehradskej štvorky, najmä v kontexte závislosti od ruských energetických dodávok a procesov diverzifikácie zdrojov. Podieľal sa na riešení viacerých slovenských, európskych aj medzinárodných projektov. Pôsobil aj ako externý poradca v týchto oblastiach pre exekutívu, súkromný sektor aj výskumné organizácie.
