Európskym krajinám sa pravdepodobne podarí dosiahnuť 10-percentný cieľ prepojenosti národných energetických trhov do roku 2020, no problémy s povoľovaním a financovaním projektov znižujú celkovú úspešnosť tejto méty.
Energetická únia, ako najambicióznejší projekt na pôde európskeho kontinentu od čias Európskeho spoločenstva pre uhlie a oceľ, pozostáva z piatich hlavných oblastí. Jednou z nich je vytvorenie jednotného energetického trhu členských krajín v oblasti elektrickej energie a plynu. Prvou fázou prepojenia energetických trhov krajín EÚ je vytvorenie regionálnych energetických trhov, kvôli čomu európski lídri stanovili cieľ prepojenia 10 % elektrizačnej sústavy do roku 2020. Každá krajina by mala o štyri roky dosiahnuť prepojenosť desatiny zo svojej elektrickej inštalovanej sústavy so sieťami susedných krajín.
Neúmerné investície
Existuje niekoľko dôvodov, ktoré objasňujú motív spájania denných trhov s elektrickou energiou. V prvom rade efektívnejšie využívanie voľných kapacít, čo privedie k limitovaniu cenovej volatility, rozvoj konkurencie na veľkoobchodných trhoch a teda zníženie konečnej ceny pre odberateľov na maloobchodných trhoch a takisto racionálnejšie využitie nákladnej energie z obnoviteľných zdrojov energií (OZE). Problémom totiž zostávajú rozdielne úrovne cien za plyn a elektrinu v krajinách EÚ. V plynárenskom odvetví sa pomocou diverzifikácie ciest plynovodov očakáva posilnenie energetickej bezpečnosti, ktorá je prvou sférou projektu Energetickej únie. Štúdia vypracovaná pre EK odhaduje, že spojením trhov s elektrinou odberatelia ročne ušetria od 2,5 do 4 miliárd eur a pri plynových trhoch až 30 miliárd eur ročne pri odhadovaných investíciách 82 miliárd eur pre obe skupiny projektov do roku 2022. Čo je neúmerne vysoká suma v porovnaní s predošlými energetickými investíciami. Rozdiel medzi nákladmi a prínosmi jednotlivých projektov je rôzny, nakoľko v niektorých prípadoch plánované investície prevyšujú odhadované prínosy.
Projekty spoločného záujmu
Ako báza pre splnenie cieľa prepojenosti slúžia projekty spoločného záujmu (Projects of common interest- PCIs) určené na budovanie energetickej infraštruktúry s rozpočtom 5,3 miliardy eur na obdobie rokov 2014-2020. Projekty sú zamerané tak na vytvorenie cezhraničných plynárenských a elektrizačných prepojení, ako aj rozvoj vnútroštátnej infraštruktúry. Do druhého zoznamu projektov spoločného záujmu z roku 2015 (prvý bol zverejnený v roku 2013) je zapojených 111 projektov v oblasti elektrickej energie a 77 projektov plynárenských. Európska komisia poverila Agentúru pre spoluprácu regulačných orgánov v oblasti energetiky (ACER) monitorovaním progresu týchto projektov.
Málo dynamický progres?
Správa EK o stave Energetickej únie z novembra 2015 ohľadne vytvárania integrovaného trhu s energiami konštatuje „určitý úspech v integrácii veľkoobchodných trhov s plynom a elektrinou“, no zároveň dodáva, že progres nie je dostatočne dynamický z dôvodu niekoľkých faktorov. Rôzne národné energetické politiky (najmä cenotvorba, regulácie a tarify energií) a pomalé udeľovanie povolení projektov radí EK medzi najserióznejšie prekážky rozvoja energetickej prepojenosti krajín EÚ. V súčasnosti len asi tretina členských štátov disponuje komplexnou stratégiou v oblasti energetiky a klímy po roku 2020. Pokiaľ ide o elektrickú infraštruktúru, 22 členských štátov už spĺňa cieľ 10-percentného elektrického kapacitného prepojenia do roku 2020. Napriek určitej cenovej konvergencii na veľkých európskych plynových uzloch pretrvávajú v EÚ veľké cenové rozdiely a slabá trhová integrácia. Čiastočne v dôsledku dlhodobých zmlúv a chýbajúcich prepojení.
ACER je v hodnotení progresu ešte skeptickejšia. Vo svojej výročnej správe z júna 2016 hovorí o „celkovom obmedzenom pokroku v implementácii PCIs“, nakoľko je 42 % elektrizačných a 54 % plynárenských projektov z oboch zoznamov v omeškaní. Najčastejším problémom je pri oboch typoch projektov udeľovanie povolení, čo je spojené aj s nedostatočne vypracovanými projektovými dokumentáciami. Omeškanie projektov sa v značnej miere dotkne hlavne Slovenska, nakoľko je naviazané na 11 projektov, hoci na jeho území sa uskutočňujú iba dva, prepojenie s Poľskom a prepojenie s Maďarskom.
Regionálny rozmer Energetickej únie v krajinách V4
Čo sa týka elektrickej energie, krajiny V4 pracujú na harmonizácii elektrizačných prenosových sústav a úspešne dokončili Market Coupling svojich národných trhov. Denný trh s elektrinou medzi Slovenskom a Českou republikou bol vytvorený v roku 2009, ku ktorému sa pridalo v roku 2012 Maďarsko a v roku 2014 Rumunsko. Momentálne prebieha v štátoch V4 podobný počet projektov PCIs (v Poľsku 6, v Česku 5, v Maďarsku 4, na Slovensku 4), čo je spojené s kapacitou prepojenosti krajín, keďže Slovensko má vďaka malej elektrizačnej sústave vysoký potenciál pre cezhraničnú prepojenosť. Spomedzi krajín V4 je Slovensko na prvom mieste z hľadiska možnosti prepojenia elektrizačnej sústavy so svojimi susedmi, nakoľko už v roku 2014 bolo schopné byť prepojené s ostatnými krajinami V4 na 61 %, čo prevyšuje ciele 2020 aj 2030. Ostatné krajiny V4 dosahujú slabšiu prepojenosť, no aj tak nadpriemerné výsledky, čo je spojené aj s výstavbou líniových stavieb. Kým u nás výstavba vedenia trvá od 6 do 8 rokov, napríklad v susednom Česku trvá 10 až 12 rokov. Maďarsko dosahuje prepojenosť na úrovni 29 % a Česko 17 %. Spomedzi krajín V4 iba Poľsko pravdepodobne nedosiahne 10-percentný cieľ do roku 2020, nakoľko teraz disponuje kapacitnou prepojenosťou iba 2 %.
V oblasti plynu bolo dôležitým míľnikom podpísanie Cestnej mapy („Road Map towards the regional gas market among Visegrad 4 countries“) v roku 2013 medzi Slovenskom, Českom, Maďarskom a Poľskom o vytvorení jednotného trhu V4 s plynom. Krajiny sa zaviazali „podniknúť všetky kroky na vytvorenie fyzického prepojenia medzi štyrmi krajinami v rámci plynového koridoru sever-juh“, ktorý je prioritou aj pre EK a prebieha tu vyše polovica všetkých plynárenských PCIs. Spoločne vo V4 prebieha devätnásť plynárenských projektov spoločného záujmu (Poľsko 8, Maďarsko 8, Česko 3, Slovensko 2). Toto vysoké číslo je vysvetlené slabou infraštruktúrou a nedostatočnou bezpečnosťou dodávok plynu. V júni 2015 bolo do prevádzky uvedené plynárenské spojenie medzi Slovenskom a Maďarskom, ktoré ponúka prepravnú kapacitu v objeme 4,5 miliardy m3 plynu ročne v smere zo Slovenska do Maďarska na pevnej báze. V opačnom smere je k dispozícii prerušiteľná kapacita vo výške 1,8 miliardy m3 plynu ročne.
Chce to lepšie vypracované projekty
Integrovanie európskych energetických trhov je veľmi dôležitým aspektom k dosiahnutiu vyššej stability ekonomiky EÚ, efektívnejšiemu reagovaniu na také výzvy ako nerovnováha cien energií v rôznych európskych krajinách, nestálosť dodávok plynu, a tiež zlepšovanie postavenia spotrebiteľov. Na základe dosiahnutých výsledkov realizácie projektov spoločného záujmu zatiaľ nie je možné určiť, či sa členským štátom podarí splniť cieľ 15-percentnej prepojenosti elektrizačných sietí do roku 2030. Krajiny V4 napriek tomu úspešne spĺňajú stanovené plány, nakoľko v omeškaní sú iba dva projekty (oba sa týkajú prepojenia sietí Slovenska a Maďarska), ktorých realizácia je nastavená na rok 2019. Byrokracia hrá v tomto ohľade, ako pri mnohých iných infraštruktúrnych projektoch, negatívnu úlohu, keďže v jej dôsledku je väčšina PCIs v omeškaní. Z tohto dôvodu je potrebná väčšia dôslednosť pri vypracovávaní projektov, ako aj realistické hodnotenie ich uskutočniteľnosti. Rovnako je nutné harmonizovať národné legislatívy v oblasti energetiky, ktoré budú mať úlohu rámca pre úspešné pokračovanie po vytvorení fyzických prepojení. Faktom ale zostáva, že regionálna a paneurópska energetická spolupráca je hlavným katalyzátorom rozvoja európskej i národných energetík.
