Ministerstvo chcelo z plánu obnovy 950 miliónov eur, na podporu energetiky však nezískalo ani tretinu

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Peniaze energetika všeobecne
Platy na Slovensku stúpli medziročne vo všetkých odvetviach. Foto: ilustračné, pixabay.com

Ministerstvu hospodárstva SR sa nepodarilo na podporu investícií v energetike z Plánu obnovy a odolnosti SR vyčleniť toľko prostriedkov, ako plánovalo. „Na začiatku sme prišli s požiadavkou 950 miliónov eur,“ povedal na tretej online energetickej konferencii Smart NRG Forum štátny tajomník ministerstva hospodárstva Karol Galek.

Následne ministerstvo podľa neho nepríjemne prekvapila decembrová verzia plánu obnovy, ktorá odišla Európskej komisii, v ktorej bolo na energetické projekty vyčlenených 100 miliónov eur.

Nakoniec z plánu obnovy sa ujde 220 miliónov eur obnoviteľným zdrojom energií (OZE) a na projekty do energetických sietí. „Bohužiaľ vypadli nám investície na projekty v teplárenstve,“ dodal Galek.

Podľa zverejneného plánu by malo Slovensko za spomínané peniaze reformovať regulačný rámec v oblasti energetickej efektívnosti, elektroenergetiky a podpory obnoviteľných zdrojov. Slovensko by taktiež malo implementovať do svojej legislatívy európsky balíček Čistá energia pre všetkých Európanov.

Nekvalitné ovzdušie

Generálny riaditeľ spoločnosti SPP-distribúcia Martin Hollý na konferencii Smart NRG Forum upozornil, že Slovensko je v súčasnosti treťou najhoršou krajinou, čo sa týka kvality ovzdušia. Podľa neho by preto malo Slovensko do plánu obnovy zapracovať viacero vecí z plynárenstva.

„Chýba tam napríklad podpora biometánu. Máme pomerne veľa bioplynových staníc na Slovensku. Biometán im ponúka  možnosť pokračovať vo svojej činnosti aj po ukončení podpory niekedy okolo roku 2025,“ povedal Hollý.

Štátny tajomník ministerstva hospodárstva prisľúbil, že štát plynárenstvo podporí z iných fondov, napríklad z Modernizačného fondu.

Ak Slovensko skoncuje s uhlím, tak sa dostane v čistote životného prostredia na šieste miesto v EÚ. Galek sľubuje, že štátne teplárne po roku 2025 nebudú spaľovať uhlie. Prejdú na výrobu tepla z plynu či biomasy. „Uhlie by malo byť zakázané v EÚ do roku 2030. My s tým nemáme problém. Neviem si však predstaviť, čo s tým urobí Poľsko či Česká republika,“ podotkol Galek.

Modernizácia starých zdrojov

Martin Hollý upozornil aj na dôležitosť podporovať CNG či LNG plyn. Ide podľa neho totiž o veľmi efektívny a čistejší zdroj v doprave. „Dekarbonizácia priemyslu mala mať väčšiu pozornosť v pláne obnovy,“ zdôraznil Hollý.

Ako na konferencii Smart NRG Forum uviedol projektový manažér pre Zelenú ekonomiku na Ministerstve financií SR Martin Madaj, vďaka vyčleneným 220 miliónom eur by sa mali postaviť nové zdroje elektriny z OZE a mali by sa zmodernizovať staré. Mala by sa taktiež zvýšiť flexibilita elektroenergetických sústav pre vyššiu integráciu OZE.

Konečný termín pre zaslanie finálnej verzie plánu obnovy je pre všetky členské krajiny Európskej únie rovnaký, 30. apríl tohto roku. Veľké presúvanie peňazí v rámci plánu obnovy Madaj už neočakáva. „Nepredpokladáme, že by zo strany Európskej komisie prišli veľké zmeny pri alokácií peňazí,“ uzavrel Madaj.

Plán obnovy a odolnosti SR je rozdelený na 18 častí, ktoré zahŕňajú reformy a investície v celkovej hodnote približne 6 miliárd eur. Zameriava sa na päť hlavných priorít – zelená ekonomika (2,170 miliardy eur), vzdelávanie (800 miliónov eur), veda, výskum a inovácie (700 miliónov eur), zdravie (1,45 miliardy eur) a efektívna verejná správa (1,03 miliardy eur).

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Karol GalekMartin Hollý
Firmy a inštitúcie MF Ministerstvo financií SRMH Ministerstvo hospodárstva SRSPP - distribúcia