Mikuš: Slovensko pomohlo predísť blackoutu v Európe. Aj vďaka svojim jadrovým elektrárňam

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Tibor Mikuš
Tibor Mikuš Foto: archívne, SITA/Jozef Jakubčo.

Odvrátiť hroziaci masívny výpadok elektrickej energie v Európe pomohlo aj Slovensko, vďaka kvalitnej elektrizačnej sústave a koordinovanej medzinárodnej spolupráci. V rozhovore pre portál vEnergetike.sk o tom hovorí bývalý generálny riaditeľ Slovenských elektrární Tibor Mikuš.

Vystríha pred prílišným spoliehaním sa na obnoviteľné zdroje energií. Tvrdí, že elektráreň v Mochovciach je treba dostavať a odstavenie blokov V-1 v Jaslovských Bohuniciach bolo obrovskou chybou.

Začiatkom tohto roka hrozil Európe masívny výpadok elektrickej energie. Rakúsko spolu so svojimi susedmi hrozbu tzv. blackoutu odvrátilo. Vďaka čomu?

Základnou podmienkou správneho fungovania elektrizačnej sústavy každého štátu je dostatok disponibilných zdrojov, čiže elektrární na vlastnom území. Dôležité sú aj záložné zdroje schopné pokryť prípadný výpadok niektorého zdroja z prevádzky v priebehu niekoľkých desiatok sekúnd. V prípade nedostatku primárnych zdrojov musí daná elektrizačná sústava mať zaistené dodávky elektrickej energie z externých zdrojov, teda z iných krajín.

Správne fungovanie elektrizačnej sústavy treba chápať ako schopnosť dodávať všetkým spotrebiteľom v každom momente požadovanú elektrickú energiu potrebného výkonu, napätia a frekvencie. Ďalšou podmienkou schopnosti dodávať energiu požadovaných parametrov je tzv. vyvážený energetický mix, čiže prítomnosť elektrární s takými regulačnými charakteristikami, ktoré okamžite reflektujú dopyt po dodávkach energie. Tento dopyt má počas niektorých hodín dňa pomerne dynamický priebeh.

Čiže sa do problémov dostali prenosové sústavy v niektorých krajinách? Pomohlo predísť blackoutu aj Slovensko?

Požiadavkou správneho fungovania elektrizačnej sústavy je vysoká úroveň všetkých jej elementov, teda technických zariadení, prevádzkových predpisov, no najmä vysokokvalifikovaného a zodpovedného obslužného personálu. Ak nie je splnená niektorá z uvedených podmienok, môže prísť k tzv. rozpadu siete (blackout), t.j. elektrizačná sústava nie je schopná dodávať elektrickú energiu svojim zákazníkom.

Obnovenie dodávok predstavuje náročný technicko-organizačný proces, spojený s vysokými finančnými nákladmi na strane dodávateľov aj spotrebiteľov. Príčinu hrozby rozpadu siete musia určiť zodpovední odborníci. Ak sa ju však podarilo odvrátiť, svedčí to o vysokej technickej úrovni danej elektrizačnej sústavy a o vysokej úrovni spolupráce v oblasti medzinárodných dodávok elektrickej energie. V takomto prípade zrejme pomohli dodávky energie z okolitých štátov, teda aj zo Slovenska.

Otázka neznie, či budeme mať čím „kúriť a svietiť“, ale v akom rozsahu a za čo.

Pomáhali sme Rakúsku s dodávkami elektrickej energie aj v minulosti?

Dodávky energie do okolitých krajín sú bežnou praxou v prípade, že susedia majú nedostatok a my sme schopní vyrobiť viac ako je naša spotreba. To sa dialo aj v minulosti. Slovensko dosiahlo prvýkrát energetickú sebestačnosť v roku 1998 uvedením prvého bloku Mochoviec do prevádzky, no neodôvodneným odstavením bohunickej elektrárne V-1 v roku 2007 sme ju stratili. Musíme kupovať to, čo sme vedeli bezpečne, spoľahlivo, ekologicky a ekonomicky vyrábať.

Majú slovenské domácnosti dôvod na obavy? Laicky, budeme mať čím svietiť a kúriť?

Domnievam sa, že momentálne neexistuje akútna hrozba. Situácia na medzinárodnom poli v oblasti energetiky však nezávisí od nás. Otázka neznie, či budeme mať čím „kúriť a svietiť“, ale v akom rozsahu a za čo.

Rakúšania priznali, že bez jadrových a uhoľných elektrární susedných krajín by si neporadili. Neupäli sa až príliš na obnoviteľné zdroje energií?

Prílišné spoliehanie sa na zdroje, ktoré neriadi človek, je vždy rizikom. Slnko a vietor takýmto rizikom, žiaľ, sú.

Vzhľadom na posledné udalosti má šancu vietor a slnko konkurovať jadru a uhliu?

Solárna a veterná energia môžu predstavovať v najbližších desaťročiach iba doplnkový energetický zdroj voči vode, plynu, uhliu, jadru alebo vodíku. Určite nemôžu konkurovať výkonovo, spoľahlivostne alebo ekonomicky.

Aká je budúcnosť jadrovej energetiky?

Verím v jej renesanciu, nakoľko je overeným bezpečným, spoľahlivým a ekonomickým variantom s dlhodobou perspektívou a s existenciou primárnych zdrojov energie, t.j. jadrového paliva. Cestou rozvoja jadrovej energetiky sa uberajú nielen významné svetové veľmoci, ale aj krajiny, ktoré tak povediac sedia na rope a plyne.

Mochovce slovenská ekonomika jednoznačne potrebuje.

Pôsobili ste aj ako riaditeľ atómovej elektrárne v Jaslovských Bohuniciach. Štyri chladiarenské veže sú tam už minulosťou. Ako sa s odstupom času pozeráte práve na odstavenie elektrárne V1?

Vždy som tvrdil, že odstavenie elektrárne V-1 v Jaslovských Bohuniciach bolo technicky, bezpečnostne a ekonomicky neodôvodnené. V prístupovom procese do Európskej únie bolo politicky nezvládnuté a predstavuje obrovskú ekonomickú stratu pre Slovensko.

V Jaslovských Bohuniciach sa presadila ruská technológia a know-how. Bola to dobrá voľba?

Ruské jadrové technológie sa presadili nielen u nás vďaka špičkovým spoľahlivostným, bezpečnostným a ekonomickým parametrom. O ich kvalite svedčia odborné stanoviská Medzinárodnej agentúry pre atómovú energiu, ale aj ďalších celosvetovo pôsobiacich agentúr. Z tohto pohľadu je to stále dobrá voľba.

Bolo treba dostavať jadrovú elektráreň v Mochovciach? V prípade tejto dostavby hovoril riaditeľ SIS Vladimír Pčolinský v médiách o zanedbanej bezpečnosti. Zdieľate jeho názor?

Mochovce slovenská ekonomika jednoznačne potrebuje. Problematika dostavby a bezpečnosť dostavby akejkoľvek jadrovej elektrárne predstavuje obrovský komplex otázok, odpovedí a súvislostí. Nedá sa zodpovedať v rámci jednej otázky.

Náklady súvisiace s dostavbou tretieho a štvrtého bloku v Mochovciach sa neustále navyšujú. Prečo sa tak deje? Ako vnímate návratnosť tejto investície?

Za môjho pôsobenia v Slovenských elektrárňach bol reálny plán uvedenia mochovského tretieho a štvrtého bloku v rokoch 2003 až 2004, respektíve 2004 až 2005. V tej dobe na strane prevádzkovateľa, dodávateľov a všetkých dozorných orgánov pôsobili veľmi silné a kompetentné kolektívy odborníkov s reálnou dlhodobou praxou z jadrovej energetiky.

Predlžovanie termínov dostavby je vždy spojené s rastom nákladov. Prečo sa tak deje, je otázkou na tých, ktorí riadia celý proces. Návratnosť investície vždy závisí od vývoja cien elektrickej energie. Z tohto pohľadu si návratnosť tejto investície viem predstaviť. A poznámka na záver. Možno si treba postaviť aj otázku, že nie je dôležité za čo kúpime, ale či vôbec kúpime.

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Tibor Mikuš
Firmy a inštitúcie Atómová elektráreň BohuniceAtómová elektráreň MochovceSE Slovenské elektrárne