Poslanci Národnej rady SR za SaSMarián Viskupič a Karol Galek na brífingu pred Úradom vlády vyzvali vládu, aby podporila zrýchlené prijatie návrhu na dočasné zníženie spotrebnej dane z benzínu a nafty.
Argumentovali rastom cien pohonných látok, situáciou okolo ropovodu Družba aj konfliktom na Blízkom východe. Zároveň žiadali zvolanie Bezpečnostnej rady štátu pre otázku zásobovania Slovenska ropou a pohonnými hmotami.
Poslanci žiadajú skrátené legislatívne konanie
Poslanci SaS už predložili do Národnej rady SR návrh zákona, ktorý by znížil spotrebnú daň z benzínu a nafty na európske minimum. Podľa Viskupiča by takýto krok mohol znížiť cenu benzínu približne o 18 centov na liter a cenu nafty približne o päť centov na liter. Zároveň zdôraznil, že vzhľadom na problémy s ropovodom Družba a konflikt na Blízkom východe sa problém cien pohonných látok ešte viac vyostril.
Progresívci upozorňujú na rast cien ropy, od vlády žiadajú konkrétne opatrenia - VIDEO
„Dnes stojíme pred Úradom vlády SR, pretože vládu žiadame, aby konečne urobila aspoň niečo pre ľudí a firmy a reagovala na rastúce ceny pohonných hmôt. Neprišli sme kričať. Ako v SaS zvykneme, prinášame konkrétne riešenie,“ povedal Viskupič.
Nižšia daň má stlačiť ceny benzínu aj nafty
Dodal, že keďže iba vláda môže podať návrh na skrátené legislatívne konanie, mohla by tým umožniť schválenie návrhu už na pokračovaní februárovej schôdze parlamentu. Viskupič zároveň zdôraznil, že návrh dopĺňa zákon o spotrebnej dani z minerálneho oleja a jeho cieľom je „znížiť dopady rastúcich cien pohonných hmôt na obyvateľstvo“.
„Náš návrh znižuje spotrebnú daň z benzínu zo súčasných 514 eur na 359 eur za tisíc litrov a daň z nafty z 368 eur na 330 eur za tisíc litrov. Ide o sadzby na úrovni európskeho minima. Výsledkom by mohlo byť zníženie ceny benzínu približne o 18 centov a nafty o približne 5 centov na liter,“ uviedol. Dodal, že navrhované sadzby sú plne v súlade s právom Európskej únie, Slovensko ich môže zaviesť a neporuší žiadny platný zákon.
Výpadok dane by mohol vyrovnať vyšší predaj
Mesačný výpadok výberu dane odhadol asi na 10 miliónov eur. „Mesačne sa na Slovensku predá približne 70 miliónov litrov benzínu. Výpadok by bol približne 10 miliónov eur mesačne. Lacnejší benzín však môže pritiahnuť vodičov zo zahraničia a presvedčiť Slovákov, aby tankovali doma. Každý liter natankovaný navyše prinesie štátu približne 70 centov. Ak by sa predaj zvýšil o 20 percent, výpadok by sa mohol prakticky vykompenzovať,“ vysvetlil.
Ódor: Spoliehanie sa na ropovod Družba predstavuje strategické riziko, Slovensko by sa malo viac sústrediť na alternatívy
Viskupič sa tiež ohradil voči výroku ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča, ktorý podľa neho hovoril o ročnom výpadku spotrebnej dane vo výške jednej miliardy eur. „Tie naše prepočty hovoria, že sa pomýlil asi 10-násobne… keby neboli žiadne dynamické efekty, ten výpadok by bol 100, 110, možno 120 miliónov ročne. Hovoril o miliarde. Už len toto ukazuje, aký amatérizmus proste táto vláda predvádza, ako nemajú žiadnu úctu k číslam, žiadnu úctu k faktom,“ povedal.
Galek upozornil aj na vojnu a ropný trh
Karol Galek zdôraznil, že ceny pohonných látok podľa neho aktuálne tlačí nahor vojna na Blízkom východe. Uviedol, že cez Hormuzský prieliv prechádza približne pätina svetovej ropnej produkcie a situácia sa preto prejavuje aj na cenách ropy. Keďže cena ropy narástla „zo 70 za barel na približne 90″ a analytici hovoria aj o možnom raste k 120 dolárom, podľa Galeka by to mohlo znamenať ceny benzínu na Slovensku aj na úrovni 1,80 eura za liter.
Zároveň upozornil aj na bezpečnostný rozmer situácie. „Od bombardovania ropovodu Družba uplynulo už 42 dní a ropa cez tento ropovod na Slovensko stále netečie. Stav ropnej núdze, ktorý vláda vyhlásila 19. februára, stále trvá. Slovnaft dnes funguje približne na polovicu kapacity a už sme vyčerpali približne tretinu našich zásob,“ uviedol Galek.
SaS žiada zvolanie Bezpečnostnej rady štátu
SaS vyzýva vládu, aby okamžite riešila energetickú bezpečnosť krajiny. „Prečo do dnešného dňa nezasadala bezpečnostná rada štátu? Vedia zasadať, keď sa tu pred úradom vlády objavia nejaké dlažobné kocky alebo keď sú opozičné protesty? Ale keď ide o bytostné ohrozenie energetickej bezpečnosti Slovenska, tak sa to doteraz neudialo. Vyzývame preto vládu, aby sa prestala zaoberať svojimi problémami tým, ako oslobodiť Gašpara, tým, ako zakázať ľuďom voliť zo zahraničia, aby okamžite bola zvolaná bezpečnostná rada štátu a aby bolo prerokované, akým spôsobom budú Slováci zásobovaní pohonnými hmotami a naša rafinéria práve ropou,“ dodal Galek.
Ceny benzínu a nafty sa zatiaľ držia. Analytici však varujú, že zdražovanie môže prísť už čoskoro
O podpore návrhu v opozícii Viskupič uviedol, že SaS podobný návrh predkladala opakovane a je presvedčený, že opozícia ho aj podporí. Zároveň pripustil, že vláda môže prísť aj s vlastným riešením. „My sme pripravení ho podporiť,“ povedal.
KDH znižovanie daní odmieta
KDH presadzuje, aby vláda na vývoj cien palív reagovala cielene, nie plošnými opatreniami. Poslanec Národnej rady SR za KDH Jozef Hajko upozornil, že znižovanie spotrebnej dane alebo DPH počas rozpočtového roka by podľa hnutia znamenalo zásah, ktorý by narušil predvídateľnosť rozpočtovej politiky.
Podľa KDH nie je riešením ani administratívne určovanie cien na čerpacích staniciach. Hnutie argumentuje, že podobné opatrenia môžu deformovať trh a priniesť ďalšie problémy v zásobovaní.
„Kresťanskodemokratické hnutie nepodporuje znižovanie spotrebných daní ani znižovanie DPH na pohonné hmoty počas rozpočtového roka. Takéto kroky by boli nesystémové, narúšali by stabilitu verejných financií a vytvárali by neistotu v rozpočtovej politike štátu,“ uviedol Hajko.
Dodatočné príjmy majú ísť na kompenzácie aj verejnú dopravu
Hnutie preto navrhuje, aby štát priebežne vyhodnocoval dodatočné príjmy zo spotrebnej dane a DPH, ktoré vznikajú pri vyšších cenách palív oproti predpokladom schváleného rozpočtu. Tieto dodatočné príjmy by podľa KDH mal štát cielene použiť na kompenzačné opatrenia.
Podľa hnutia by mala pomoc smerovať najmä k domácnostiam, ktoré rast cien palív zasahuje nepriamo cez drahšie tovary a služby, predovšetkým potraviny.
Časť zdrojov by podľa KDH mala ísť aj do regulovaných odvetví, najmä do verejnej osobnej dopravy. Drahšie palivá totiž zvyšujú náklady autobusových aj vlakových dopravcov, čo môže vytvárať tlak na rast cestovného alebo na zhoršenie hospodárenia dopravných služieb.
Energetická politika súčasnej vlády
Poslanec Národnej rady SR Július Jakab v najnovšom vystúpení ostro vystúpil proti energetickej politike súčasnej vlády. Kritizoval rétoriku o lacných ruských surovinách a poukázal na konkrétne kroky kabinetu Roberta Fica, ktoré podľa neho stoja za zdražovaním benzínu a nafty na slovenských čerpacích staniciach.
Ceny benzínu rieši aj vláda, Takáč pripúšťa možné opatrenia v prípade zhoršenia situácie
Jakab pripomenul, že situácia okolo ropovodu Družba je priamym dôsledkom ruskej agresie. „To je zásterka, ktorú používa súčasná vláda na čele s Robertom Ficom. Ropovod Družba bol zasiahnutý útokom Ruska, čo potvrdili všetci – dokonca aj minister zahraničných vecí povedal, že agresorom vo vojne na Ukrajine je jednoznačne Rusko,“ zdôraznil poslanec.
Spochybnenie naratívu o nákupe z východu
Zároveň spochybnil naratív o výhodnosti nákupu energetických surovín z východu. Tvrdí, že historické dáta o cenách hovoria v neprospech vládnych tvrdení. „Žiadny lacný ruský plyn ani lacná ruská ropa neexistuje. Keď prúdila ruská ropa a ruský plyn, mali sme najdrahšie palivá spomedzi okolitých krajín a plyn sme mali druhý najdrahší v celej Európe,“ uviedol Jakab.
Podľa opozičného poslanca nesie priamu zodpovednosť za vysoké ceny na pumpách práve aktuálna vláda, a to prostredníctvom legislatívnych zmien a zvyšovania daní. Jakab v tejto súvislosti menoval konkrétne opatrenia: „Kto zvýšil DPH z 20 na 23 percent, čo sa dotklo aj palív? Robert Fico. Kto zaviedol poplatok za uskladňovanie ropných produktov? Robert Fico. To všetko okamžite spôsobilo zdraženie benzínu aj nafty.“
Prístup iných krajín
Jakab poukázal na to, že iné štáty v regióne pristúpili k aktívnym riešeniam na zmiernenie dopadov cien energií na obyvateľstvo, zatiaľ čo slovenská vláda podľa neho nereaguje.
„Chorvátsko zastropovalo ceny palív, Slovinsko znížilo spotrebné dane, v Rakúsku sa o tom otvorene diskutuje. Keď to hovoríme Robertovi Ficovi, je ticho,“ uzavrel poslanec NR SR.
