Vláda rozhodla o tom, že všeobecný hospodársky záujem pri podpore ťažby uhlia slúžiaceho na výrobu elektriny sa skráti z roku 2030 na rok 2023.
Slovenskí spotrebitelia elektriny by po zhruba dvadsiatich rokoch už nemali dotovať ťažbu domáceho uhlia slúžiaceho na výrobu elektriny. Vládny kabinet totiž schválil Návrh problematiky transformácie regiónu horná Nitra v súvislosti s návrhom všeobecného hospodárskeho záujmu na zabezpečenie bezpečnosti dodávok elektriny. „Týmto materiálom a následnými krokmi, ktoré si potrebujeme ešte vyrokovať s Európskou komisiou, sa skráti všeobecný hospodársky záujem z roku 2030 na rok 2023,“ povedal minister Žiga.
V súčasnosti platia odberatelia elektriny vo svojich faktúrach za elektrinu podporu na výrobu elektriny z uhlia na základe všeobecného hospodárskeho záujmu ročne približne 115 miliónov eur. Ako uviedol po stredajšom rokovaní vlády minister hospodárstva Peter Žiga, na schválený materiál bude nadväzovať ešte konkrétny akčný plán, ktorý by mal byť hotový v prvom kvartáli budúceho roka. Minister zdôraznil, že nejde o jednoduchý proces, ktorý by sa dal urobiť zo dňa na deň. „Hornú Nitru neohrozíme z hľadiska sociálnej-ekonomickej situácie a zároveň zabezpečíme energetickú bezpečnosť pre obyvateľov,“ podotkol Žiga.
Bystričany
Ministri sa zhodli na tom, že všeobecný hospodársky záujem bude trvať dovtedy, pokiaľ sa neuvedie do trvalej prevádzky projekt plánovaného zvýšenia výkonu elektrizačnej sústavy v uzlovej oblasti Bystričany. „Z technických dôvodov, ako aj z dôvodu zachovania bezpečnosti dodávok elektriny v uzlovej oblasti Bystričany, sú jediným relevantným a významným zdrojom elektriny v tejto uzlovej oblasti bloky tepelnej elektrárne v Novákoch,“ upozornil rezort hospodárstva. Vláda poverila ministra hospodárstva, aby zo svojej pozície zabezpečil realizáciu projektu najneskôr do roku 2023.
Viacero projektov
Po ukončení dotovania ťažby uhlia spotrebiteľmi elektriny navrhuje úrad podpredsedu vlády a ministerstvo hospodárstva podporiť na hornej Nitre viacero projektov. Ide napríklad o projekt inovácie opráv a výroby železničných vagónov, rozšírenie skleníkového hospodárstva, projekty v oblasti agro-potravinárskeho sektora, logistické centrum biomasy, výskumno–vývojové projekty, závod na výrobu bioplastov a projekty z oblasti cestovného ruchu, životného prostredia a ľudských zdrojov.
„Chceme zabrániť úpadku dotknutého regiónu. Urobíme všetky potrebné opatrenia, aby všetci ľudia, ktorí pracujú v Hornonitrianskych baniach, dostali adekvátnu prácu,“ povedal po rokovaní vlády podpredseda vlády pre investície Richard Raši. Minister hospodárstva Peter Žiga už viackrát upozornil, že ukončenie dotovania domáceho uhlia slúžiaceho na výrobu elektriny neznamená automatické uzatvorenie samotných baní. „Pokiaľ si bane nájdu svoj odbyt, či už na Slovensku alebo v zahraničí, môžu naďalej pokračovať vo svojej činnosti,“ uviedol minister.
Pomôže Európa
Na transformácii regiónu hornej Nitry by sa mala spolupodieľať aj Európska únia prostredníctvom rôznych fondov. „Či už z modernizačného fondu, ktorý vzíde z nového spôsobu predávania emisných povoleniek, alebo lepšieho využívania fondu na prepájanie regiónov. Tých možností bude viac, čiže aj tá idea vytvoriť jednu prioritnú os, ktorá by sa venovala transformácii takýchto regiónov bude veľmi dôležité,“ povedal eurokomisár pre vznik energetickej únie Maroš Šefčovič. Podľa neho Európska komisia podporí transformáciu hornej Nitry aj prostredníctvom špeciálneho grantu. „Ide o vyše 300 tisíc eur, vďaka ktorým boli objednané konzultačné služby,“ konštatoval Šefčovič.
Liberáli a zamestnávatelia súhlasia
Strana SaS oceňuje, že vláda konečne schválila materiál o transformácii regiónu hornej Nitry. „Prečo však vláda dva roky čakala? Zbytočne sme stratili čas. Dúfame, že už nepríde k žiadnym ďalším zaváhaniam, pretože si to ľudia nezaslúžia,“ uviedol poslanec NR SR za SaS a tímlíder strany pre energetiku Karol Galek. Opozičný poslanec nie je proti, aby bane ďalej fungovali aj po ukončení dotácií. „Minister hospodárstva si osvojil naše tvrdenie, že pokiaľ si Hornonitrianske bane Prievidza nájdu iného odberateľa svojho uhlia a dokážu prežiť aj bez dotácií, nikto im v ďalšom podnikaní brániť nebude,“ konštatoval Galek.
Materiál o transformácii hornej Nitry vnímajú pozitívne aj zamestnávatelia z Klubu 500. „Je dobré, ak návrh nehovorí o pevnom termíne ukončenia všeobecného hospodárskeho záujmu na rok 2023, ale umožňuje aj skoršie ukončenie, ak bude dobudovaná uzlová oblasť Bystričany. Je dobré, ak z materiálu boli vypustené zoznamy projektov, ktoré majú Hornonitrianske bane záujem realizovať s podporou verejných zdrojov, nakoľko mnohé projekty smerovali do oblastí, v ktorých existujú domáci podnikatelia a podpora nových projektov v tej istej oblasti, naviac z verejných zdrojov, by bola ich priamou a nekalou konkurenciou,“ uviedol Klub 500.
