Americký prezident Donald Trump dal najprv Iránu 48 hodín na obnovenie plnej priechodnosti Hormuzského prielivu a pohrozil, že v opačnom prípade Spojené štáty zaútočia na iránsku energetickú infraštruktúru, „počnúc tou najväčšou“. Podľa časovania jeho sobotného vyhlásenia mala táto lehota uplynúť v noci na utorok 24. marca, krátko po polnoci stredoeurópskeho času. Šéf Bieleho domu však svoje ultimátum nateraz odložil o päť dní a odôvodnil to tým, že USA viedli v uplynulých dvoch dňoch veľmi dobré a produktívne rozhovory s Iránom o úplnom ukončení vojny na Blízkom východe.
Kľúčová tepna svetovej energetiky
Spor o jeden z najdôležitejších námorných koridorov sveta tak znovu ukázal, prečo je Hormuzský prieliv kľúčový pre globálny obchod s ropou a skvapalneným zemným plynom.
Keď sa dejiny rýmujú, alebo ako to Trump dal na Busha - KOMENTÁR
Hormuzský prieliv spája Perzský záliv s Ománskym zálivom a Arabským morom a patrí medzi najcitlivejšie body svetovej energetiky. Medzinárodná energetická agentúra uvádza, že v roku 2025 cez neho prechádzalo v priemere približne 20 miliónov barelov ropy a ropných produktov denne, čo predstavovalo asi štvrtinu svetového námorného obchodu s ropou. Americká EIA ho zároveň označuje za jedno z najdôležitejších ropných tranzitných hrdiel sveta.
Tri v jednej. Podľa šéfa IEA hrozí energetická kríza, ktorá bude spojením dvoch ropných šokov a plynového kolapsu
Bez Hormuzu sa Perzský záliv obchádza len čiastočne
Význam prielivu spočíva aj v tom, že alternatívy sú obmedzené. Podľa IEA majú funkčné ropné obchádzkové trasy mimo Hormuzu najmä Saudská Arábia a Spojené arabské emiráty, no ich dostupná kapacita sa pohybuje len približne medzi 3,5 a 5,5 milióna barelov denne. To nestačí na plné nahradenie objemov, ktoré cez prieliv bežne prechádzajú. Pri dlhšom výpadku by tak nešlo iba o logistický problém, ale o reálne obmedzenie dodávok na svetový trh.
Najväčšie riziko nesie Ázia
Najväčší priamy dopad prípadného zablokovania Hormuzu by pocítila Ázia. IEA uvádza, že približne 80 percent ropy a ropných produktov, ktoré cez prieliv prešli v roku 2025, smerovalo práve na ázijské trhy. To znamená, že najzraniteľnejšími odberateľmi sú predovšetkým veľké ázijské ekonomiky vrátane Číny, Indie, Japonska či Južnej Kórey. Európa je síce menej závislá od priamych dodávok cez túto trasu, no výpadok by aj tak pocítila cez rast cien a vyššiu volatilitu na globálnych trhoch.
LNG bez reálnej náhradnej trasy
Ešte citlivejšia je situácia pri skvapalnenom zemnom plyne. Podľa IEA prešlo cez Hormuzský prieliv v roku 2025 viac ako 110 miliárd kubických metrov LNG, čo predstavovalo takmer pätinu svetového obchodu s LNG. Približne 93 % exportu LNG z Kataru a 96 % zo SAE smerovalo práve touto trasou. Agentúra zároveň upozorňuje, že pre tieto objemy neexistuje alternatívna cesta, ktorá by ich vedela dostať na trh v porovnateľnom rozsahu.
Nie je to len problém ropy a plynu
Napätie v Hormuze neohrozuje len obchod s uhlovodíkmi. IEA upozorňuje, že touto trasou smerujú aj významné objemy ďalších komodít vrátane hnojív, síry či hliníka. Ak sa preto naruší plavba v prielive, dôsledky sa môžu preniesť aj do petrochemického priemyslu, výroby hnojív, logistiky a širších dodávateľských reťazcov.
Geopolitický ventil svetovej energetiky
Hormuzský prieliv je preto oveľa viac než len úzky pás mora medzi Iránom a Arabským polostrovom. Je to strategický ventil svetovej energetiky, cez ktorý prúdi príliš veľký objem ťažko nahraditeľných dodávok. Trumpovo ultimátum Teheránu len znovu pripomenulo, že ak sa spochybní priechodnosť Hormuzu, nejde o lokálny problém, ale o riziko s globálnymi dôsledkami pre ceny ropy, LNG, lodnú dopravu aj energetickú bezpečnosť.
