Európsky energetický štítok má 50 rokov, vznikol po ropnej kríze

Pravidlá pre úspornejšie výrobky dnes pomáhajú znižovať účty domácností aj závislosť od dovozu fosílnych palív.
Energetický štítok
Energetický štítok Foto: depositphotos.com
Slovenskí podnikatelia a experti upozorňujú na dôsledky tabakovej reformy EÚ
Zdroj: SITA

Európsky energetický štítok má pôvod v reakcii na ropnú krízu zo 70. rokov. Európska komisia pri príležitosti jeho 50. výročia uviedla, že pravidlá pre úspornejšie výrobky dnes pomáhajú znižovať účty domácností aj závislosť od dovozu fosílnych palív.

Európsky energetický štítok si pripomína 50 rokov od prijatia prvého opatrenia na úrovni vtedajších európskych spoločenstiev, ktoré sa zameralo na informovanie spotrebiteľov o spotrebe energie domácich spotrebičov. Informovala o tom Európska komisia.

Základ dnešného systému vznikol 4. mája 1976, keď vtedajšia Rada Európskych spoločenstiev prijala odporúčanie o racionálnom využívaní energie pri elektrických domácich spotrebičoch. Išlo o reakciu na ropnú krízu z roku 1973, ktorá v Európe otvorila otázku úspor energie a efektívnejšieho využívania spotrebičov.

Štítky mali spotrebiteľom ukázať spotrebu energie

Odporúčanie vyzývalo členské štáty, aby zavádzali štandardizované energetické štítky pre viaceré druhy domácich spotrebičov vrátane chladničiek, práčok, sporákov či televízorov. Cieľom bolo, aby spotrebitelia pri kúpe výrobkov získali zrozumiteľnú informáciu o ich energetickej náročnosti.

Podľa Európskej komisie zostáva význam energetického štítkovania aktuálny aj dnes. Pravidlá pre energeticky efektívne výrobky majú okrem informovania spotrebiteľov prispievať aj k nižšej spotrebe energie, nižším účtom domácností a menšej závislosti Európy od dovozu fosílnych palív.

Komisia hovorí o úsporách stoviek eur ročne

Komisia s odvolaním sa na najnovšiu správu „Ecodesign Impact Accounting“ odhaduje, že energeticky efektívnejšie výrobky môžu spotrebiteľom priniesť úsporu až 317 eur ročne, vyjadrenú v cenách z roku 2024.

Energetické štítkovanie sa od svojho vzniku rozšírilo aj mimo Európy. Prvými výrobkami, na ktoré sa energetické štítkovanie zameralo, boli chladničky. Podobné pravidlá sa dnes podľa Európskej komisie používajú približne v 80 jurisdikciách vo svete.

Systém štítkov sa zároveň postupne rozšíril aj o ďalšie údaje. Okrem spotreby energie môžu štítky pri niektorých výrobkoch zohľadňovať aj informácie dôležité pre spotrebiteľov, napríklad opraviteľnosť alebo ďalšie parametre používania výrobku.

Firmy a inštitúcie: EK Európska komisia