Európska komisia pripravuje balík cielených a dočasných opatrení na zmiernenie rastu cien energií v Európe. Komisár pre energetiku Dan Jørgensen to uviedol v Európskom parlamente počas rozpravy o energetickej bezpečnosti, nezávislosti a dodávkach v geopolitickom kontexte. Podľa neho chce Brusel chrániť občanov, najmä zraniteľné skupiny, a zároveň ochrániť hospodárstvo a pracovné miesta.
Dopady geopolitickej krízy na ceny energií
Jørgensen vo vystúpení upozornil, že Európa opakovane čelí energetickým krízam vyvolaným nestabilitou na trhoch s fosílnymi palivami. Pripomenul krízu okolo Suezského prieplavu v roku 1956, napätie na Blízkom východe v 70. rokoch aj dôsledky ruskej invázie na Ukrajinu v roku 2022. Podľa neho sa podobný scenár opakuje aj v roku 2026.
„Teraz, v roku 2026, je tu ďalšia geopolitická kríza. Na trhoch s fosílnymi palivami je opäť väčšia nestabilita. A opäť v Európe vzrástli ceny energií,“ uviedol Jørgensen.
Konflikt s Iránom zvyšuje riziko napätia na európskom energetickom trhu
Podľa komisára má súčasná situácia na Blízkom východe a blokáda Hormuzského prielivu vážny dosah na globálnu energetickú bezpečnosť a ceny komodít. Pripomenul tiež, že Medzinárodná energetická agentúra pred dvoma týždňami koordinovala podľa jeho slov najväčšie uvoľnenie strategických ropných zásob v histórii.
Komisia je podľa Jørgensena v pravidelnom kontakte s členskými štátmi, aby vyhodnocovala dosahy situácie. Zároveň uviedol, že fyzická bezpečnosť dodávok energií v EÚ je zatiaľ zabezpečená. Dodal však, že prudké cenové výkyvy pri dovážaných fosílnych palivách si vyžadujú rýchlu reakciu.
Komisia sa chce zamerať na štyri hlavné oblasti
Jørgensen povedal, že Brusel chce konať vo všetkých štyroch hlavných oblastiach, ktoré ovplyvňujú cenu elektriny.
Prvou sú samotné náklady na energiu, ktoré podľa neho v priemere tvoria viac ako polovicu ceny elektriny. Komisia chce preto spružniť pravidlá štátnej pomoci, aby členské štáty mohli poskytnúť okamžitú úľavu najviac zasiahnutým energeticky náročným odvetviam.
Zároveň chce Komisia úzko spolupracovať s členskými štátmi, ktoré pripravujú národné schémy na zmiernenie vplyvu vysokých cien palív na výrobu elektriny. Tieto opatrenia majú byť podľa Jørgensena posudzované individuálne tak, aby sa zachovali dlhodobé investičné signály pre čistú energiu.
Druhou zložkou sú sieťové poplatky, ktoré podľa Komisie predstavujú približne 18 % ceny elektriny. Európska komisia preto pripravuje legislatívny návrh, ktorý má členským štátom umožniť zvýšiť produktivitu sieťovej infraštruktúry.
Treťou oblasťou sú dane a odvody. Jørgensen uviedol, že elektrina by mala byť zdaňovaná menej než fosílne palivá, a Komisia preto skúma, čo sa v tejto oblasti dá urobiť aj legislatívnou cestou.
Štvrtou zložkou je cena uhlíka. Komisár povedal, že systém obchodovania s emisiami ETS funguje, pretože pomohol znížiť emisie a od roku 2005 aj znížiť dopyt po plyne o viac ako 100 miliárd kubických metrov. Zároveň však podľa neho existuje priestor na jeho modernizáciu, väčšiu flexibilitu a dodatočnú podporu.
Komisia v tejto súvislosti pripomenula aj návrh investičného impulzu ETS v objeme 30 miliárd eur, ktorý má posilniť financovanie čistých technológií a dekarbonizácie.
Pomoc pre zraniteľné domácnosti
Jørgensen zároveň vyzval členské štáty, aby podporili energeticky chudobné a zraniteľné domácnosti. Spomenul najmä núdzovú príjmovú podporu, znižovanie spotrebných daní z elektriny a dodatočné opatrenia proti odpájaniu spotrebiteľov od dodávok energií.
Eurostat: EÚ v roku 2025 znížila dovoz energií, rástol však import LNG
Členské štáty by podľa neho mali zároveň naplno využívať možnosti takzvaného balíka pre energetiku občanov, a to podporou prechodu na lacnejšie zmluvy, väčšou flexibilitou spotreby a podporou výroby a zdieľania vlastnej čistej energie.
Podľa Jørgensena ide o nástroje, ktoré únia využívala už počas pandémie ochorenia COVID-19 a energetickej krízy v roku 2022 a ktoré môžu mať pozitívny vplyv na účty za energie aj teraz.
Energetická nezávislosť a rýchlejšie investície
Komisár zdôraznil, že EÚ musí urýchliť cestu k energetickej nezávislosti. To podľa neho znamená rýchlejšie rozvíjať obnoviteľné zdroje, posilňovať siete a budovať skutočný jednotný trh s elektrinou.
Zároveň vyzval na čo najrýchlejšiu a ambicióznu dohodu o balíku pre energetické siete, aby sa bez odkladu mohli budovať infraštruktúra a cezhraničné prepojenia, ktoré Európa potrebuje.
Európska únia posúva do realizácie 54 čistých priemyselných projektov za 2,7 miliardy eur
Podľa Jørgensena musí EÚ ďalej posilňovať energetickú efektívnosť, urýchľovať elektrifikáciu a diverzifikovať dodávky energií. V najbližších mesiacoch chce Komisia predstaviť revidovaný rámec energetickej bezpečnosti, akčný plán elektrifikácie a stratégiu pre vykurovanie a chladenie.
Jørgensen zároveň zopakoval, že stratégia RePowerEU zostáva základom európskej energetickej politiky a odklon od ruských palív bude pokračovať. Zdôraznil tiež, že Európa sa nesmie vrátiť k závislosti od fosílnych palív.
