Slovensko má predpoklady na výraznejší rozvoj výroby biometánu, zatiaľ však zaostáva za krajinami ako Nemecko, Francúzsko či Dánsko.
Ako v rozhovore pre SITA a portál SITA Energetika uviedol generálny sekretár Slovenskej bioplynovej asociácie Dávid Kančo, domáci bioplynový sektor je dnes v prechodnej fáze. Viacerým bioplynovým staniciam sa končí garantovaná výkupná cena elektriny, čo otvára otázku ich ďalšieho využitia. Jednou z možností je podľa neho transformácia existujúcich bioplynových staníc na výrobu biometánu. Slovensko má v tomto smere výhodu v podobe hustej plynárenskej siete a viac ako 85 bioplynových staníc.
Časť projektov už podľa Kanča biometán do siete vtláča, ďalšie sú v rôznych štádiách prípravy. K rozvoju prispeli aj výzvy z Plánu obnovy a odolnosti, Kančo však poukázal aj na najväčšie prekážky.
V akom stave je dnes rozvoj biometánu na Slovensku?
Sektor bioplynu je dnes v prechodnej fáze. Mnohým bioplynovým staniciam končí garantovaná výkupná cena elektriny a bez nej je pre ne ťažšie udržať sa na trhu.
Otázkou preto je, ako ďalej využiť existujúce zariadenia, ktoré majú význam v poľnohospodárstve aj pri spracovaní odpadu. Pritom dávno neplatí, že bioplynové stanice pracujú iba s cielene pestovanými energetickými plodinami – v sektore sa čoraz viac presadzuje spracovanie poľnohospodárskych a komunálnych odpadov. Jednou z kľúčových ciest ďalšieho rozvoja bioplynového sektora je transformácia na výrobu biometánu.
Slovensko už nie je plynovou križovatkou, ale krajinou na konci plynovej trasy - ROZHOVOR
Po rokoch prevádzky jedinej biometánovej stanice v Jelšave sa pripravujú ďalšie projekty. Máme prvé projekty, ktoré už vtláčajú biometán do siete, a niekoľko ďalších projektov v rôznych štádiách prípravy. K tomuto rozvoju výrazne prispeli aj výzvy z Plánu obnovy a odolnosti. Tempo rastu je zatiaľ brzdené zdĺhavými povoľovacími procesmi a administratívnou náročnosťou pri čerpaní podpory, no situácia sa zlepšuje.
Oproti Nemecku, Francúzsku alebo Dánsku máme čo dobiehať, no Slovensko má dôležitú výhodu v hustej plynárenskej sieti – väčšina existujúcich bioplynových staníc má reálnu možnosť pripojiť sa do distribučnej siete, čo je v európskom kontexte významné.
Aký je technický a surovinový potenciál výroby biometánu na Slovensku?
Potenciál Slovenska je významný, najmä vďaka sieti viac ako 85 bioplynových staníc. Najefektívnejšia a najrýchlejšia cesta je práve transformácia týchto existujúcich zariadení na výrobu biometánu – technológia je overená, infraštruktúra čiastočne existuje, ide teda o ďalší stupeň rozvoja existujúceho sektora.
Z hľadiska surovín sa sektor môže viac orientovať na princípy obehovej ekonomiky. Budúcnosť sektora nestojí na cielenom pestovaní energetických plodín, ale na spracovaní odpadov. Najväčší nevyužitý potenciál vidíme v poľnohospodárskych odpadoch – hnojovici, maštaľnom hnoji a rastlinných zvyškoch – vo vedľajších produktoch z potravinárskeho priemyslu a v biologicky rozložiteľnom komunálnom odpade a kaloch z čistiarní odpadových vôd. Biometán tak nielen vyrába zelenú energiu, ale spája výrobu energie so zhodnocovaním odpadu a využívaním lokálnych surovín.
Dôležité je pripomenúť aj ďalší benefit celého procesu: po využití vstupných surovín na výrobu energie – či už elektriny alebo biometánu – vzniká digestát, ktorý predstavuje hodnotné biologické dusíkaté hnojivo pre poľnohospodárstvo. Práve to je dôležité v dnešnom geopolitickom kontexte rastúcich cien a neistoty pri dostupnosti dovážaných dusíkatých hnojív fosílneho pôvodu. Bioplynová stanica sa tak stáva nielen zdrojom energie, ale aj súčasťou udržateľného kolobehu živín v krajine.
Čo dnes najviac brzdí výrobcov bioplynu pri prechode na biometán?
Najväčšie prekážky sú tri: vysoké investičné náklady, zdĺhavé povoľovanie a neisté trhové prostredie.
Prvým sú vysoké investičné náklady. Technológia na čistenie bioplynu na kvalitu biometánu a vybudovanie plynovej prípojky sú finančne náročné – hovoríme o investíciách v jednotkách miliónov eur podľa veľkosti projektu. Pri výstavbe novej biometánovej stanice sa môže investícia pohybovať vo výške viac ako 10 miliónov eur. Bez dlhodobej cenovej istoty je pritom ťažké presvedčiť banku o financovaní, keďže štandardné komerčné úvery si vyžadujú preukázateľnú návratnosť.
Druhým sú zdĺhavé a nepredvídateľné povoľovacie procesy. Získanie všetkých potrebných povolení – od posudzovania vplyvov na životné prostredie (EIA) cez stavebné konania až po zmeny integrovaných povolení – trvá niekoľko rokov. Pri mnohých projektoch zároveň chýbajú ustálené postupy napríklad pri pripájaní sa do strednotlakového potrubia a to zvyšuje neistotu investorov, predlžuje prípravu a komplikuje ekonomiku projektov.
Tretím je legislatívna a trhová neistota. Investori a banky potrebujú mať istotu nielen ohľadom výkupnej ceny biometánu, ale aj ohľadom hodnoty a obchodovateľnosti certifikátov – teda záruk pôvodu. Pri súčasnej volatilite cien zemného plynu a stále sa formujúcom regulačnom rámci je preukazovanie návratnosti investície mimoriadne náročné. Kým štát nevyšle jasný a dlhodobý signál o podmienkach trhu, mnohé projekty zostanú na papieri bez ohľadu na ich technickú realizovateľnosť.
Je slovenská plynárenská infraštruktúra pripravená na vtláčanie biometánu do distribučnej siete?
Slovenská plynárenská sieť patrí k najhustejším v Európe, čo je dôležitá výhoda. Distribučná spoločnosť SPP-D je podľa našich skúseností na vtláčanie biometánu technicky pripravená a komunikuje s výrobcami. V tomto smere teda nie je problém na strane distribútora, ale skôr v procesoch a ekonomike pripojenia.
Najväčšie problémy vznikajú na lokálnej úrovni. Mnoho bioplynových staníc bolo v minulosti vybudovaných s ohľadom na prístup k biomase a poľnohospodárskej pôde, nie na blízkosť plynovodu. Vybudovanie dlhej prípojky k strednotlakovému alebo vysokotlakovému plynovodu môže projekt výrazne ekonomicky zaťažiť, v niektorých prípadoch až znemožniť jeho realizáciu.
Aké legislatívne alebo regulačné zmeny by najviac pomohli?
Z pohľadu Slovenskej bioplynovej asociácie sú kľúčové tri oblasti. Stabilné a predvídateľné prostredie je prvou prioritou. Investori a banky nepotrebujú garancie na večnosť – potrebujú istotu aspoň na desať rokov. Bez tohto základu ani tie najlepšie technické riešenia len ťažko presunú projekty z papiera do reality. V tomto bode môžeme čerpať inšpiráciu v Českej republike. Česká republika v tomto roku zaviedla systém aukcií pre biometán.
Výrobcovia v ňom súťažia o štátnu podporu formou prémiového tarifu – ponúkajú cenu, za ktorú sú ochotní biometán vyrábať, a štát ich na 15 rokov zaviaže povinnosťou dodávať stanovený objem. Tento mechanizmus má niekoľko kľúčových výhod: je transparentný, trhovo orientovaný, obmedzuje riziko neprimeranej podpory a zároveň bankám poskytuje dostatočnú garanciu, aby projekty financovali. Slovensko by sa malo týmto modelom inšpirovať a zvážiť zavedenie podobného aukčného mechanizmu. Kombinácia aukčnej podpory s jasnými kvótami pre dodávateľov palív a priemysel by vytvorila stabilný a predvídateľný trh, ktorý sektor potrebuje.
Po druhé, zjednodušenie a zrýchlenie povoľovacích procesov. Z nášho pohľadu by pomohlo zavedenie zrýchlených konaní pre transformáciu existujúcich bioplynových staníc na biometánové, keďže ide o úpravu a ekologizáciu už existujúcej prevádzky, nie o výstavbu nového zariadenia od základov. Takáto zmena by si nevyžadovala rozsiahlu legislatívnu reformu – stačila by jasná metodická úprava v rámci existujúcich zákonov a jednotný postup úradov.
Po tretie, zavedenie flexibilného pripojenia a virtuálnych vtláčacích bodov. Pre stanice, ktoré sa nachádzajú ďalej od strednotlakového alebo vysokotlakového potrubia, by výraznou pomocou bolo zavedenie mechanizmu flexibilného pripojenia. V praxi to znamená, že biometánová stanica by dopravila biometán k spoločnému uzlu v sieti, odkiaľ by sa vtláčal do distribúcie – pričom jeden virtuálny bod môže obslúžiť viacero výrobcov z okolia. Toto riešenie je obzvlášť dôležité pre stanice, ktoré sú vzdialené od najbližšieho vhodného pripojovacieho miesta a pre ktoré by individuálna prípojka bola ekonomicky neúnosná. Zavedenie tohto mechanizmu by výrazne znížilo vstupné náklady a sprístupnilo trh väčšiemu počtu výrobcov.
Kde by využitie biometánu dávalo najväčší ekonomický a klimatický zmysel?
Biometán má po úprave parametre porovnateľné so zemným plynom a dá sa využívať v existujúcej plynárenskej infraštruktúre. Jeho najväčší prínos je tam, kde je elektrifikácia technicky náročná alebo príliš drahá. Hovoríme o tzv. hard-to-abate sektoroch, teda oblastiach, ktoré sa pomocou elektriny dekarbonizovať nedajú alebo len s vysokými nákladmi.
Veľký potenciál vidíme v doprave, ale hlavne v energeticky náročnom priemysle. Firmy podliehajúce systému emisných povoleniek EU ETS čelia rastúcim nákladom za vypúšťanie CO₂ a biometán im umožňuje priamo znižovať uhlíkovú stopu bez nutnosti výmeny existujúcich technológií – horákov, pecí, sušiarní či parných kotlov. Pre mnohé prevádzky je to rýchlejšia a lacnejšia cesta k dekarbonizácii ako úplná elektrifikácia.
Pri výrobe biometánu je navyše možné dosiahnuť aj zápornú uhlíkovú stopu, čo otvára ďalšie príležitosti v obchodovaní s uhlíkovými kreditmi.
Ako by mohol vyzerať realistický vývoj trhu s biometánom na Slovensku do roku 2030?
Realistický vývoj bude do značnej miery závisieť od toho, či vláda aktívne príde s konkrétnou podporou sektora – podobne ako to urobila napr. Česká republika. Príklad susedov ukazuje, že správne nastavená politika dokáže sektor rozhýbať pomerne rýchlo. Kľúčové bude, aby Slovensko nastavilo dlhodobo čitateľný rámec podpory.
Pri správne nastavených podmienkach – či už cez spomínané aukcie alebo podporu cez Program Slovensko, prípadne iné mechanizmy – by do roku 2030 mohlo byť na Slovensku transformovaných 20 až 35 bioplynových staníc, ktoré budú stabilne dodávať biometán do siete.
Potenciál tu jednoznačne je – máme infraštruktúru, máme suroviny, máme skúsených prevádzkovateľov bioplynových staníc a máme záujem zo strany investorov. Chýba už len posledný krok: jasný a dlhodobý signál zo strany štátu, pravidelne vyhlasované projektové podpory a predvídateľné regulačné prostredie.
Keď prvé úspešné projekty ukážu fungujúci obchodný model, banky začnú financovať biometán ako štandardnú obnoviteľnú energetiku a trh sa rozbehne prirodzenou dynamikou. Slovensko má všetky predpoklady stať sa relevantným hráčom v oblasti biometánu.
Dávid Kančo, MSc. , generálny sekretár Slovenskej bioplynovej asociácie
Dávid Kančo vyštudoval komunikačné štúdiá so zameraním na udržateľnosť na Jönköping University vo Švédsku, kde sa venoval aj vzdelávacím programom v oblasti obnoviteľných zdrojov energie a zelených technológií. Po štúdiu sa podieľal na kampaniach zberu bioodpadu v Bratislave v spolupráci so zástupcami bioplynového sektora. Od roku 2022 pôsobí ako generálny sekretár Slovenskej bioplynovej asociácie, kde sa venuje najmä regulačným a legislatívnym procesom v oblasti OZE, certifikácii udržateľnosti biomasy a podpore rozvoja bioplynových staníc na Slovensku.
