Úvery presiahli v roku 2017 úroveň 38 percent HDP, čo znamenalo veľkú zadĺženosť slovenských domácností. V snahe zmierniť tento trend sa rozhodla Národná banka Slovenska prijať regulačné opatrenia pri poskytovaní úverov. Prvé opatrenia sa začali realizovať pred rokom, ďalšie sprísnenia prichádzajú od 1. júla. Získať úver už nebude také jednoduché a preto potreba sporenia začína byť pre Slovákov stále viac aktuálnou témou.
Ľudia chcú mať v súčasnosti všetko a najlepšie okamžite. Nie je pre nich prirodzené, že to, čo chcú, odkladajú na neskôr. Dokazuje to viacero vedeckých štúdií. Pri takomto prístupe sa však môže stať, že sa dostávajú na hranicu finančného rizika. Odborníci na financie i psychológovia preto stále častejšie hovoria o potrebe naučiť sa vytvárať si finančnú rezervu a myslieť na budúcnosť.
Slováci majú historicky pomerne silnú tradíciu sporenia. Podobne ako v Českej republike ešte v druhej polovici deväťdesiatych rokov sme si odkladali zhruba 12% čistej mzdy. Potom však prišiel zlom.
Až 90 % Slovákov je v pluse. Debet využíva iba 7 % našincov. Rezervu si však tvoríme nielen na účtoch, peniaze máme uložené aj na vkladných knižkách či v podielových fondoch. Avšak napriek snahe zabezpečiť sa na horšie časy, finančný vankúš väčšiny sporiacich ľudí nie je dostatočný na vykrytie výdavkov pri dlhšej strate príjmu.
Odkladať svojim deťom by mal každý rodič. Sila peňazí je v čase a preto je dôležité začať čo najskôr. Ako povedal A. Einstein, „zložené úročenie je jedným z najväčších divov sveta.” Ak rodič využije silu peňazí v čase, vklady, ktoré vloží na účet svojho dieťaťa sa mu budú znásobovať.
Vo všetkých pobočkách Slovenskej sporiteľne sa už môžete zapojiť do druhého aj tretieho dôchodkového piliera. Najväčšia slovenská banka totiž začala spolupracovať s NN dôchodkovými spoločnosťami, ktoré majú v oblasti dôchodkového sporenia najdlhšiu tradíciu na Slovensku.
Slováci šetria menej, ako im to umožňujú zárobky a kondícia ekonomiky. Napriek tomu, že šetrenie bolo v slovenských domácnostiach fenoménom až do polovice 90. rokov minulého storočia, po roku 1997 došlo k výraznému poklesu záujmu o šetrenie. Po finančnej kríze (2008 – 2012) síce dochádza k vzostupu záujmu šetriť si a kumulovať finančné aktíva, zatiaľ sme však v rôznych ukazovateľoch skôr na chvoste rebríčkov EÚ aj eurozóny. A to napriek tomu, že ekonomická výkonnosť krajiny, rast zárobkov a zamestnanosti už v súčasnosti umožňujú zvýšiť objem financií vkladaných do rôznych foriem sporenia.