Slovensko si v rámci digitalizácie pohoršilo. Podľa európskeho indexu digitálnej ekonomiky, ktorý meria vyspelosť a pokrok jednotlivých krajín EÚ v oblasti digitalizácie, sme si od roku 2018 pohoršili o dve priečky a umiestnili sme sa na 22. mieste.
Zlepšenie v čiastkových indikátoroch
„Aj keď si Slovensko pripísalo v niektorých čiastkových indikátoroch zlepšenie, čím sa celkové bodové hodnotenie zvýšilo, priemer krajín EÚ sa posunul výraznejšie,“ komentuje výsledky analytik Slovenskej sporiteľne Matej Horňák.
Na prvých miestach sa umiestnilo Fínsko, Švédsko a Dánsko, ktoré sa vyznačujú predovšetkým širokou dostupnosťou internetu a digitálnymi zručnosťami obyvateľov. Na druhom konci rebríčka je Bulharsko, Grécko a Rumunsko.
Informatizácia štátnej správy nie je optimálna, Čaputová rokovala s Remišovou aj o peniazoch z Bruselu
Z krajín V4 dosiahlo najlepšie umiestnenie Česko, a to 17. miesto. Zvyšné krajiny sú v tesnej blízkosti Slovenska – Maďarsko o priečku lepšie, Poľsko o priečku horšie.
Zatiaľ čo v oblasti ľudského kapitálu priemer EÚ medziročne výrazne vzrástol, za Slovensko zaznamenávame najnižšiu hodnotu za posledné roky, čím obsadzujeme dvadsiate miesto spomedzi 28 hodnotených krajín.
Základné digitálne zručnosti
Iba niečo cez polovica obyvateľov má základné digitálne zručnosti alebo základné softvérové zručnosti. Ešte horší výsledok zaznamenávame pri vyšších než základných digitálnych zručnostiach, s podielom 27 %.
Všetky tieto podiely oproti predošlým rokom podľa analytika poklesli a voči priemeru zaostávajú o niekoľko percentuálnych bodov.
Miliardy eur z Bruselu by mohlo Slovensko využiť na strategické projekty, Matovič je za spoločné rozhodnutie
V oblasti digitálnych verejných služieb sme od roku 2016 zaznamenali výrazný progres, kde sa v bodovom hodnotení dostávame na takmer dvojnásobnú úroveň.
„Opäť však sledujeme trend, keď sa ostatné krajiny posúvali výrazne viac než Slovensko, čím sa dostávame na 26. priečku spomedzi 28 členských štátov EÚ,“ povedal analytik. Najväčšie medzery zaznamenávame pri online komunikácii s verejnými inštitúciami, vopred vyplnených formulároch a najmä otvorených údajoch, kde máme až polovičnú medzeru oproti priemeru EÚ.