Lídri Európskej únie sa zišli v Bruseli na summite, ktorému dominujú spory o finančnú pomoc pre Ukrajinu, eskalujúci konflikt na Blízkom východe a pretrvávajúce vysoké ceny energií. Rokovania majú mimoriadne nabitý program a môžu sa natiahnuť až do piatka, píše web Euronews.
Kľúčovým bodom je balík pôžičiek pre Ukrajinu v hodnote 90 miliárd eur, ktorý blokuje Maďarsko. Premiér Viktor Orbán podmienil podporu obnovením dodávok ropy cez poškodený ropovod Družba.
Nič pre Ukrajinu
„Sme pripravení podporiť Ukrajinu, keď dostaneme našu ropu, ktorú nám blokujú. Dovtedy neexistuje rozhodnutie, ktoré by bolo priaznivé pre Ukrajinu,“ vyhlásil Orbán.
Jeho postoj vyvolal kritiku v Bruseli. Šéfka diplomacie EÚ Kaja Kallasová naznačila, že maďarské rozhodovanie môže súvisieť s domácou politickou situáciou. „Myslím si, že v čase volieb ľudia nebývajú úplne racionálni,“ uviedla.
Výzva pre Orbána
V rovnakom duchu sa vyjadril aj švédsky premiér Ulf Kristersson, ktorý postoj svojho maďarského náprotivka označil za „neprijateľný“. „Je neprijateľné blokovať rozhodnutia, na ktorých sa už raz dosiahla dohoda,“ povedal pred samitom v Bruseli Kristersson.
Predsedníčka Európskeho parlamentu (EP) Roberta Metsolová maďarského premiéra priamo vyzvala, aby dodržal svoje predchádzajúce záväzky týkajúce sa pôžičky Únie pre Ukrajinu vo výške 90 miliárd eur a zrušil svoje veto na tento balík.
„Ak poviete, že sa k niečomu zaviažete, potom to treba aj dodržať,“ uviedla Metsolová.
Na stole je aj Irán
Lídri sa zároveň zaoberajú dôsledkami americko-izraelských úderov na Irán, ktoré prehlbujú napätie na Blízkom východe a majú nepriaznivý vplyv na globálnu ekonomiku.
Francúzsky prezident Emmanuel Macron vyzval Teherán, aby zastavil útoky na energetickú infraštruktúru susedných krajín, ktoré označil za „bezohľadné“. „Všetci by sa mali upokojiť a boje by sa mali aspoň na niekoľko dní zastaviť, aby dostali šancu rokovania,“ povedal Macron.
Jednotný trh
Popri geopolitických témach sa 27 lídrov venuje aj ekonomickým otázkam vrátane konkurencieschopnosti, fungovania jednotného trhu, obchodu a vysokých cien energií, ktoré naďalej zaťažujú hospodárstvo Únie.
Na programe je aj bezpečnosť, migrácia, budúci rozpočet Európskej únie a postavenie multilaterálneho systému. Samit tak odráža rastúci tlak na európske krajiny riešiť súčasne bezpečnostné aj ekonomické výzvy.
