Referendum by nemalo zhasnúť ani za pol roka. Prísľubom sú Kollár s Matovičom

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
PREZIDENTKA: Stretnutie troch najvyšších činiteľov
Otázka referenda sa zo slovníka politikov tak skoro asi nevytratí. Zľava: Predseda parlamentu Boris Kollár (Sme rodina) a vicepremiér Igor Matovič (OĽaNO). Foto: SITA/Ľudovít Vaniher.

Už na budúci týždeň sa na mimoriadnej schôdzi parlamentu ukáže, či téma referenda o predčasných voľbách zasvieti len na okamih a potom na pol roka zhasne. Opozícia chce predložiť návrh na zmenu ústavy, aby sa referendum vôbec mohlo uskutočniť. To jej zrejme nevyjde pre rozpor s rokovacím poriadkom.

Druhá šanca na konanie referenda môže prísť najskôr koncom tohto alebo začiatkom budúceho roka. Dovtedy sa však môžu v slovenskej politike udiať mnohé nepredvídateľné udalosti. Bude záležať predovšetkým na koalícii, do akej miery bude sama otázku referenda udržiavať pri živote vlastnými spormi.

Kollárov sľub

Po minulotýždňovom rozhodnutí ústavného súdu prezidentka Zuzana Čaputová hovorila, že ak parlament zmení ústavu a uznesením ju požiada o konanie referenda, tak ho neodkladne vyhlási. Lídri Sme rodina Boris Kollár a OĽaNO Igor Matovič hlasovanie ľudí podporili.

Matovič tvrdil, že voliči opozície „majú právo“ na konanie referenda, hoci on za predčasné voľby nie je. Kollár zase vyhlásil, že referendum je najvyššia forma demokracie a mala by byť naplnená. Podľa Kollára jedinou možnosťou je teda zmeniť ústavu.

Avizoval, že na mimoriadnu schôdzu, ktorá sa začína 22. júla, predloží procedurálny návrh za zmenu zákona, aby prezidentka mohla referendum o predčasných voľbách vypísať na september, október, november. „Urobím všetko pre to, aby sme ľudí nesklamali,“ sľuboval šéf parlamentu.

Tarabova stopka

Kollárov sľub je však rozpore s rokovacím poriadkom parlamentu. Poslanci totiž v júni na schôdzi neschválili novelu ústavy z dielne nezradeného poslanca Tomáša Tarabu. Ten navrhol, že mandát poslanca zaniká uplynutím skráteného volebného obdobia na základe platného celoštátneho referenda.

Rokovací poriadok parlamentu hovorí, že ak národná rada návrh zákona neschválila, nový návrh zákona v tej istej veci možno podať najskôr o šesť mesiacov odo dňa neschválenia návrhu zákona. Táto lehota vo veci referenda uplynie 29. decembra tohto roka.

Opozícia problém v rokovacom poriadku nevidí. „Zrazu sa idú hrať na ľudí, ktorí dodržujú rokovací poriadok a chcú si takto kúpiť pol roka,“ povedal šéf Hlasu Peter Pellegrini. Podľa neho v opozícii budú hľadať taký text novely ústavy, aby bolo o ňom možné rokovať už teraz na júlovej schôdzi. Zdôraznil, že ho bude zaujímať, ako budú hlasovať Sme rodina a OĽaNO.

Čo je v tej istej veci?

Či príde opozícia s iným návrhom, bude vecou posúdenia právnikov. Podľa Vincenta Bujňáka z Právnickej fakulty UK v Bratislave národná rada má vychádzať zo stanoviska ústavnoprávneho výboru, ktoré bolo prijaté 16. mája 2011.

„Uvádza sa v ňom, že pojem ‚v tej istej veci‘ je potrebné vykladať tak, že ‚tou istou vecou‘ sa rozumejú tie isté právne vzťahy, ktoré upravoval neschválený návrh. Pri posudzovaní, či ide o tie isté právne vzťahy, a teda o tú istú vec, je potrebné prihliadnuť najmä na to, či je totožným predmet dotknutých návrhov zákonov,“ vysvetlil Bujňák.

Podľa neho zjednodušene povedané, ak v návrhu zmeníte slovosled, alebo ak navrhovanú časť vložíte do iného ustanovenia, stále pôjde o „tú istú vec“.

Debata pokračuje

Premiér Eduard Heger (OĽaNO) hovorí, že referendum nie je témou najbližších šesť mesiacov. „Teraz nie je potrebné tomu venovať úsilie,“ poznamenal. Podľa neho Robert Fico (Smer) a Peter Pellegrini žiadajú referendum iba vtedy, keď sú v opozícii. „Keď sú vo vláde, tak hovoria, že je to protiústavné,“ podotkol premiér.

Šéf klubu Sme rodina Peter Pčolinský portálu SITA.sk povedal, že téma referenda „bola na koaličnej rade, avšak debata pokračuje ďalej, nakoľko naráža na rokovací poriadok“. Podľa neho by sa musel zmeniť rokovací poriadok, ak by sa malo o referende rokovať skôr.

Peter Pčolinský
Poslanec NR SR za stranu Sme rodina Peter Pčolinský. Foto: archívne, SITA/Marko Erd

Predsedníčka klubu SaS Anna Zemanová povedala, že mimoriadna júlová schôdza má stanovený program, do ktorého sa nedá nič ďalšie pripojiť. Podľa nej koaličná rada má uzavreté body programu schôdze.

Dodala, že aj Kollár musel akceptovať, že v rokovacom poriadku je šesťmesačná lehota, kedy nie je možné v tej istej veci opätovne rokovať o návrhu, ktorý plénum parlamentu neschválilo.

Motívov na referendum vraj bude dosť

Opozícia si nepripúšťa, že by sa za šesť mesiacov na referendum zabudlo. Poslanec Dušan Jarjabek (Smer) povedal, že „prúserov“ vlády a koalície je dosť a budú stále nové. „Keby sa aj chcela táto téma vytratiť, prídu nové motívy a stimuly. Pre istú časť obyvateľov je súčasná situácia neakceptovateľná,“ nazdáva sa.

Jarjabek si myslí, že o pol roka sa nájdu hlasy poslancov na zmenu ústavy, aby mohlo byť referendum, lebo časť politikov, „nerozmýšľa o ničom inom ako z tejto koalície ujsť“.

Koaličná poslankyňa Zemanová tvrdí, že si netrúfa povedať, čo bude o šesť mesiacov. „Myslím si však, že referendum nebude v centre záujmu,“ dodala.

Politológ vidí bizarnú situáciu

Politológ Jozef Lenč hovorí, že ak by sa v parlamente umožnilo rokovať o zmene ústavy v súvislosti s referendom, tak to bude do veľkej miery závisieť od dvoch politikov – Borisa Kollára a Igora Matoviča, ktorí po rozhodnutí ústavného súdu verbálne podporili právo voličov hlasovať v referende o predčasných voľbách.

„Aj keď sa na koaličnej rade dohodli, že návrh na zmenu ústavy by bol v rozpore s rokovacím poriadkom, sú to tak nevyspytateľní politici, že za taký návrh v konečnom dôsledku zahlasujú. Bolo by to tak flagrantné porušenie koaličných dohôd, že to naozaj bude na uterák pre túto koalíciu,“ mienil Lenč.

Foto lenc 1.jpg
Politológ Jozef Lenč Foto: Facebook Jozef Lenč

Na otázku, či by nebolo paradoxom, keby časť koalície odhlasovala zmenu ústavy a uznesenie, ktorý by parlament požiadal hlavu štátu o vyhlásenie referenda, odpovedal, že by vznikla „mimoriadne bizarná situácia“.

„Schválenie zmeny ústavy, ktorá umožní referendum o predčasných voľbách, je v podstate nepriamym hlasovaním o nedôvere vláde. Nepamätám si nikde vo svete, že by sa niečo také udialo,“ zhodnotil. Podľa neho iná situácia by nastala vtedy, keby sa pripravovala nová ústava a takáto zmena referenda by bola jej súčasťou.

Referendum stále živé

Ak by sa teraz návrh opozície v parlamente neujal, politológ pripustil, že koncom roka sa môže objaviť nový návrh na zmenu ústavy buď ako opozičný alebo nejaký kompromisný návrh časti koalície a opozície.

Lenč si teda nemyslí, že by referendum do pol roka zapadlo prachom. „Musela by sa odohrať nejaká obrovská kauza alebo súdny proces s Ficom alebo by koalícia musela dosiahnuť veľký úspech, aby sa zmenili nálady spoločnosti, ktoré sú vo väčšine namierené proti súčasnej vláde,“ mienil.

Dodal, že opozícia bude tému referenda ďalej živiť, lebo je to mediálne a preferenčne zaujímavá téma.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať Diskusia
Viac k osobe Anna ZemanováBoris KollárDušan JarjabekIgor MatovičJozef LenčPeter PčolinskýVincent Bujňák
Firmy a inštitúcie OĽANOSaSSme rodinaÚstavný súd