Odborníci na životné prostredie upozorňujú, že boj s pandémiou nového koronavírusu nemôže znamenať poľavenie v boji s klimatickou krízou.
Práve naopak, mnohí vidia súčasnú situáciu za najvhodnejšie obdobie, kedy je možné predstaviť plány a robiť kroky, ktoré povedú k úspešnému cieľu.
Zlá cesta
Prvé hodnotenie záväzkov krajín na zníženie emisií skleníkových plynov prinieslo znepokojivé správy. Stačia totiž len na splnenie malej časti zo stanovených cieľov.
Ak by sa splnili všetky prísľuby, ktoré krajiny doteraz predložili, globálne emisie by sa do roku 2030 znížili len o jedno percento v porovnaní s úrovňou z roku 2010.
Slovensko musí znížiť emisie amoniaku do roku 2030 aspoň o 30 percent
Vedci tvrdia, že v nasledujúcich 10 rokoch je potrebné 45% zníženie, aby sa zabránilo zohriatiu planéty o viac ako 1,5 stupňa Celzia v súlade s Parížskou dohodou.
„Sme veľmi ďaleko od cesty, ktorá by nás priviedla k splneniu cieľu Parížskej dohody. Spoločne kráčame so zaviazanými očami do mínového poľa. Ďalší krok môže spôsobiť katastrofu,“ vyhlásila výkonná tajomníčka Rámcovej dohody OSN o klimatických zmenách (UNFCCC) Patricia Espinosa.
Výstraha pre planétu
Hodnotenie zahŕňa krajiny, ktoré sú zodpovedné za približne tretinu globálnych emisií. Len 75 zo 197 signatárov dohody už predložilo svoje národné plány, vnútroštátne stanovené príspevky, na zredukovanie emisií do roku 2030.
Najväčší svetoví znečisťovatelia, vrátane Číny, USA a Indie, ešte musia sformulovať svoje plány. Zároveň čelia tlaku, aby tak urobili čo najskôr. OSN tvrdí, že bez nich zlyhá aj novembrový klimatický samit COP26 v Glasgowe.
Cieľ Parížskej dohody nemusí byť správne nastavený. Globálne otepľovanie sa zrejme začalo skôr
Generálny tajomník OSN António Guterres označil tento rok za prelomový v prekonaní globálnej klimatickej krízy. „Súčasná správa je výstrahou pre našu planétu. Ukazuje, že vlády sa vôbec nepribližujú k ambíciám Parížskej dohody,“ vyhlásil.
Ambicióznejšie ciele
Zároveň upozornil, že spomínaní najväčší znečisťovatelia musia pred novembrovým stretnutím predstaviť „oveľa ambicióznejšie plány“ na zníženie emisií do roku 2030.
Niekoľko takýchto krajín, vrátane USA a Číny, už uviedli, že chcú do roku 2050 dosiahnuť nulové emisie, čo považujú za kľúčový krok.
Detailná analýza odhalila, koľko ľudí zabili fosílne palivá za jeden rok. Prekvapení sú aj odborníci
Podľa Guterresa sú zásadné aj ciele do roku 2030. „Plány obnovy spojené s COVID-19 prinášajú možnosť na zelenší a čistejší návrat. Dlhodobé záväzky sa musia zhodovať s okamžitou akciou na odštartovanie desaťročia premien, ktoré ľudia a planéta tak zúfalo potrebujú,“ vyjadril sa.
Spojené štáty a Čína
USA a Čína sa tak dostali do centra pozornosti. Ázijská krajina by mohla zverejniť svoj plán aj v najbližších dňoch, keďže vláda zrejme odhalí svoje ciele na ďalších päť rokov. USA usporiadajú 22. apríla klimatický samit, ktorý by mohol súvisieť aj s prípravou plánu.
Viceprezidentka World Resources Institute Helen Mountford uviedla, že USA by si mali stanoviť ambicióznejší a dosiahnuteľný plán na zníženie emisií o 50% do roku 2030.
„Čína by mala dosiahnuť vrchol emisií do roku 2025, čo je podľa našich výskumov možné, ako aj obmedzenie ďalších emisií ako metánu či priemyselných plynov,“ dodala.
Pandémia COVID-19 je výsledkom klimatických zmien. Čína nemusí byť jediným ohniskom nových vírusov
Aubrey Webson z Aliancie malých ostrovných štátov povedal, že nedávnemu pripojeniu USA k Parížskej dohode mnohí tlieskali. To však nestačí.
„USA však teraz musia preukázať, že sú lídrom v klimatickej oblasti. Aj iní veľkí producenti emisií musia predložiť svoje plány a ísť ešte ďalej. Musia plniť svoje klimatické ciele oveľa rýchlejšie,“ navrhol.
EÚ a Británia sú príkladom
Espinosa tiež varovala, že krajiny, ktoré predložili plány, nerobia dostatočné kroky na ich uplatnenie.
Japonsko predložilo svoj plán minulý rok. Záväzky Austrálie a Brazílie sú vo všeobecnosti považované za neadekvátne.
Členské štáty Európskej únie sa dohodli na 55% znížení emisií do roku 2030 v porovnaní s úrovňou z roku 1990.
Vyvinuli nový spôsob výroby amoniaku. Je oveľa ekologickejší a efektívnejší
Veľká Británia považuje svoj cieľ, a to 68% zníženie emisií do roku 2030, za najnáročnejší spomedzi rozvinutých krajín. Niektorí ekonómovia vypočítali, že je možné dosiahnuť aj 70% zníženie.
Carolina Schmidt, ministerka životného prostredia Čile, ktorá predsedala samitu COP v roku 2019, potvrdila, že medzi hlavnými svetovými ekonomikami sa zaviazali k dostatočným krokom len Británia a EÚ.
