Hlavnou príčinou mimoriadneho sucha na európskom kontinente sú extrémne horúčavy spôsobené klimatickou zmenou vyvolanou ľudskou činnosťou a nie nedostatok zrážok, informoval vo štvrtok tím medzinárodných vedcov, ktorý predstavil štúdiu o vysychaní Európy.
Po historickej júnovej vlne horúčav kontinent od Francúzska po Rumunsko čelí rozsiahlemu suchu a krajiny zápasia s vyschnutými riekami, obmedzeniami spotreby vody a ničivými požiarmi.
Dôvodom je teplo, nie nedostatok dažďa
Najnovšia štúdia ukazuje, že dnešná teplejšia klíma urýchľuje úbytok vlhkosti z pôdy, jazier a riek, čím zvyšuje pravdepodobnosť extrémne suchých podmienok. Hoci veľká časť Európy zaznamenala na jar podpriemerné zrážky, práve teplo spôsobené klimatickou zmenou podľa spoluautorky štúdia Mariam Zachariahovej suchá ešte zhoršilo.
Kiná a knižnice ako klimatické útulky. Rímska radnica prináša neortodoxné riešene v boji proti horúčavám
„Celkovo naše výsledky ukazujú, že toto sucho nie je primárne spôsobené nízkymi zrážkami, ale teplejšou atmosférou, ktorá spôsobuje väčší deficit vlhkosti v krajine,“ povedala novinárom klimatická odborníčka z Imperial College London. „To znamená, že aj v regiónoch, kde sa množstvo zrážok zmenilo len málo alebo sa sezónne dokonca očakáva ich nárast, riziko sucha naďalej rastie.“
Teplejšia atmosfére dokáže zadržať približne o sedem percent viac vodnej pary na každý stupeň Celzia, čo urýchľuje vysušovanie krajiny. Planéta sa od obdobia 1850 – 1900 oteplila približne o 1,4 stupňa Celzia najmä v dôsledku spaľovania fosílnych palív.
Najotepľujúcejší sa kontinent
Vedci upozorňujú, že klimatická zmena zvyšuje frekvenciu a intenzitu extrémnych prejavov počasia, ako sú suchá, povodne či horúčavy, pričom Európa je najrýchlejšie sa otepľujúcim kontinentom. Minulý mesiac bol podľa európskej meteorologickej služby Copernicus najteplejším júnom v západnej Európe, pričom horúčavy spôsobili tisíce nadmerných úmrtí.
Vo Francúzsku zakázali grilovanie, v Taliansku vyšetrujú desivý trik s túlavými mačkami. Európu sužujú ničivé požiare
Spoluautor štúdie Dominik Schumacher uviedol, že aj regióny s vlhkou zimou boli v priebehu niekoľkých mesiacov úplne vysušené: „Ak sa vzduch čoraz viac ohrieva, vysaje pôdu do sucha. A potom sa ešte viac oteplí a pôda je ešte suchšia.“ Ako dodal, práve toto rapídne vysýchanie vytvorilo v pôde podmienky na vznik rozsiahlych požiarov.
Extrémne suchá pôda je dnes podľa štúdie päťkrát pravdepodobnejšia v západnej Európe a jedenásťkrát vo východnej, než by bola bez klimatickej zmeny. „Keďže je atmosféra teraz smädnejšia, ten istý zrážkový deficit, ktorý by v predindustriálnej klíme sucho nespôsobil, môže dnes viesť k oveľa závažnejším prejavom,“ doplnila Zachariahová.
