Analýza koralových útesov v oblasti Paracelských ostrovov ukázala, že Juhočínske more sa začalo otepľovať už v roku 1825.
Bol to rok, keď v Británii začala fungovať železničná doprava a väčšina oceánskych lodí stále využívala na pohon vietor.
Štúdiu zverejnili v žurnále Quaternary Sciences.
Vzorky z koralov
Vedúci tímu Tchao Š‘-čchen z Juhočínskeho morského inštitútu oceánológie uviedol, že záznamy z tohto súostrovia vyplnia dôležité medzery a pomôžu vedcom lepšie pochopiť históriu zmien v prírode a tropických vodách.
Koralové útesy poskytujú dôležité klimatické záznamy, pretože čím je vyššia teplota, tým rýchlejšie rastú. Paracelské ostrovy majú jeden z najväčších koralových útesov v regióne.
V ostatných rokoch sa stali kľúčovým problémom územných sporov medzi Čínou a Vietnamom. Ohrozuje ich aj výstavba infraštruktúry.
Svet čaká štvornásobne rýchlejšie oteplenie, na sucho a nedostatok vody nie je Slovensko pripravené
Vedci analyzovali štyri vzorky z dvoch najväčších ostrovov Jung-sing a Jung-le, ktoré kontroluje Čína. Odobrali ich z častí, ktoré sú permanentne pod vodou a ľudská aktivita ich mohla ovplyvniť len minimálne.
S pomocou uhlíkovej metódy zistili, že vzorky obsahujú nepretržité klimatické záznamy už od roku 1520. Na preverenie výsledkov poslali časti vzoriek do laboratória v austrálskom Queenslande, kde vykonali nezávislé pozorovanie.
Výsledky ukázali, že teplota pred 500 rokmi bola nižšia ako v súčasnosti. Trend ochladzovania trval do roku 1825 a odvtedy nastal „všeobecný trend rýchleho zvyšovania teploty“, pričom najvyšší nárast dosiahol 2,3 stupňa Celzia.
Medzinárodná štúdia
Čínsky tím nie je prvý, ktorý vykonal takéto pozorovanie. Medzinárodná skupina vedená austrálskou odborníčkou na klímu Helen McGregor v roku 2016 skúmala klimatické záznamy z koralov, ľadu, letokruhov, jaskynných usadenín a oceánskych aj jazerných sedimentov po celej planéte.
Vtedy zistili, že globálne otepľovanie sa mohlo začať po roku 1830.
McGregor spolu s kolegami uviedli, že emisie oxidu uhličitého môžu byť hlavnou príčinou zvyšovania teploty.
Legálne skládky odpadu na Slovensku ohrozujú tisíce ľudí a vplývajú aj na globálne otepľovanie
Čínsky tím má však iný názor. Uznávajú, že aj vtedy existovali emisie skleníkových plynov vyprodukované človekom, no ich úroveň nebola dostatočne vysoká na to, by zmenili globálnu klímu.
Hlbšia analýza záznamov zo súostrovia ukázala, že kolísanie teploty v regióne sa zhodovalo so zvyšujúcou sa slnečnou aktivitou v danom období.
Zaregistrovali tiež výrazný pokles vulkanickej aktivity v oblasti, čo prispelo k otepľovaniu znížením množstva atmosferických častíc, ktoré blokujú svetlo.
Parížska dohoda
História klimatickej zmeny má dopad aj na vývoj budúcej situácie. Potvrdil to nezávislý čínsky klimatický expert, ktorý nebol členom tímu.
Minister Budaj oceňuje záujem novej administratívy USA pripojiť sa k Parížskej klimatickej dohode
Súčasný cieľ Parížskej dohody je držať otepľovanie do roku 2050 pod dva stupne Celzia.
Hodnotu vypočítali na základe predpokladu, že sa otepľovanie začalo na konci 19. storočia. „Ak sa to však začalo skôr, mali by sme aj my posunúť termín. To môže spôsobiť určitý zmätok a nepríjemnosti,“ dodal odborník, ktorý si pre citlivosť témy neželal zverejniť svoje meno.
