Na Slovensku sa minulý rok vyzbieralo o tretinu viac obalov a neobalových výrobkov ako v roku 2017, hoci množstvo výrobkov uvedených na trh sa výrazne nemení. Z údajov, ktoré zverejnila organizácia KC OBALY, vyplýva, že systém triedeného zberu dokáže zachytiť čoraz viac odpadu, ktorý by inak skončil v čiernych kontajneroch.
Konkrétne, v roku 2025 bolo na trh uvedených 527 230 ton obalova neobalových výrobkov, pričom prostredníctvom triedeného zberu sa podarilo vyzbierať 290 153 ton odpadu. V porovnaní s rokom 2017, keď sa vyzbieralo 216 673 ton z celkových 514 708 ton uvedených výrobkov, ide o nárast Gabriela Stachová.
„Pri približne rovnakom množstve obalov a neobalových výrobkov uvedených na trh dnes prostredníctvom organizácií zodpovednosti výrobcov vyzbierame o tretinu viac odpadu ako v roku 2017. Znamená to, že systém dokáže zachytiť väčšiu časť odpadu a menej ho končí v zmesovom odpade. Tento vývoj potvrdzuje, že systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov funguje a priniesol výrazný nárast triedeného zberu v obciach,“ uviedla Gabriela Stachová z KC OBALY.
Vysoká miera zhodnotenia vyzbieraného odpadu
Pozitívnym trendom je aj vysoká miera zhodnotenia vyzbieraného odpadu. Recyklácia odpadov z obalov a neobalových výrobkov v obciach dosiahla 76,1 percenta, pričom celkové zhodnotenie vrátane energetického využitia predstavuje 91,8 percenta. Väčšina odpadu sa tak vracia späť do obehu.
Recyklujeme málo, skládkujeme veľa. Slovensko v produkcii komunálneho odpadu zaostáva za lídrami Európskej únie
K zlepšeniu prispel najmä systém rozšírenej zodpovednosti výrobcov, ktorý funguje od roku 2016. Od jeho zavedenia sa výrazne zvýšila aj miera recyklácie komunálneho odpadu – z 15 percent v roku 2015 na viac ako 50 percent v roku 2023. Slovensko tak už dnes do veľkej miery plní ciele Európskej únie stanovené na rok 2030 a v recyklácii obalov patrí medzi najúspešnejšie krajiny Európskej únie.
Významná časť odpadu však končí v zmesovom odpade
Napriek pozitívnym výsledkom však významná časť odpadu stále končí v zmesovom odpade, teda v čiernych kontajneroch. Tento typ odpadu je zároveň najnákladnejší na spracovanie, keďže končí na skládkach alebo v zariadeniach na energetické zhodnotenie.
Odpadové hospodárstvo čakajú veľké zmeny, štát chce obmedziť skládkovanie a podporiť recykláciu
„Odpad, ktorý skončí v čiernom kontajneri, je pre obce nákladný. Každá tona takéhoto odpadu znamená vyššie náklady, ktoré sa premietajú do poplatkov pre obyvateľov. Práve preto je dôležité, aby odpadu v čiernom kontajneri končilo čo najmenej,“ dodala Stachová.
Triedený a zmesový odpad
Rozdiel medzi triedeným a zmesovým odpadom je zásadný aj z pohľadu financovania. Triedený zber a spracovanie obalov a neobalových výrobkov sú financované výrobcami prostredníctvom systému rozšírenej zodpovednosti výrobcov.
Naopak, náklady na zmesový odpad znášajú mestá a obce zo svojich rozpočtov, teda z poplatkov obyvateľov. Platí pritom jednoduchá rovnica – čím viac odpadu sa podarí vytriediť, tým menej ho skončí v čiernych kontajneroch a tým nižší je tlak na zvyšovanie poplatkov.
Recyklácia na Slovensku rastie, obalové odpady dosiahli 72 percentnú úspešnosť
Poplatky za zmesový komunálny odpad dlhodobo rastú. Dôvodom sú najmä vyššie náklady na skládkovanie, rast cien energií, dopravy a inflácia. Množstvo odpadu v čiernych kontajneroch však môžu ovplyvniť aj samotní obyvatelia svojím prístupom k triedeniu.
„Triedenie síce nedokáže úplne zastaviť rast poplatkov za odpad, ale dokáže tento rast spomaliť. Každý kus odpadu, ktorý neskončí v čiernom kontajneri, znamená nižšie náklady pre obce a v konečnom dôsledku aj pre obyvateľov,“ uzavrela Stachová.
