Štyri návrhy zonácií národných parkov na Slovensku sa blížia do finálneho štádia, no ochranári vyjadrujú vážne obavy, že zonácia pre Národný park Poloniny je najhoršie pripravená a nerealizuje skutočnú ochranu tejto vzácnej prírodnej lokality.
Podľa aktuálneho návrhu má byť prísne chránených iba 20 percent územia parku, zatiaľ čo zvyšných 80 percent bude prístupných pre ťažbu dreva a ľudské zásahy. Tento pomer je podľa odborníkov obrátený a neplní zákonom požadovanú ochranu prírody. Výzvu na dôslednú ochranu Národného parku Poloniny podporujú viaceré environmentálne organizácie vrátane My sme les, Aevis, Greenpeace, WWF Slovensko, Zelená väčšina, SOS/Birdlife Slovensko, OZ Prales a Znepokojené matky.
Štát má podľa ochranárov konať
Marek Kuchta z iniciatívy My sme les upozornil, štát v Poloninách vlastní viac ako polovicu všetkých pozemkov a má tak možnosť ich chrániť. „Je zarážajúce, že namiesto prísnej ochrany chce štát v národnom parku ťažiť drevo. Podľa návrhu zonácie chce dokonca na viacerých miestach ochranu znižovať. Ide pritom o územia európskeho významu, kde nie je žiadna infraštruktúra, ktorá je v iných parkoch argumentom na znižovanie ochrany,“ uviedol.
Vláda prepásla schválenie míľnika plánu obnovy, ktorý sa týka zonácií. Upozornili ochranári zo Zelenej väčšiny
Návrh zonácie je podľa ochranárov v rozpore so zákonom, ktorý vyžaduje, aby prísne chránené zóny A a B tvorili najmenej 75 percent rozlohy národného parku. V Poloninách však tieto zóny spolu predstavujú len približne 25 percent územia, čo môže viesť k obchádzaniu zákonných noriem. Pod vedením ministra životného prostredia Tomáša Tarabu sa navyše plánuje znížiť ochrana prírody v povodí Stariny, kľúčového zdroja pitnej vody pre východné Slovensko.
„Znižovanie ochrany nad Starinou súvisí aj s čiernymi stavbami, ktorých je v povodí viac ako 200. Štát o tomto probléme vie, no dlhodobo ho ignoruje. Aktuálny návrh zonácie vytvára podmienky na ich legalizáciu a prípadnú ďalšiu výstavbu. Ochrana prírody a pitnej vody sa tak nezlepší, ale zhorší,“ upozornil Rastislav Mičaník z organizácie Aevis.
Riziko legalizácie čiernych stavieb
Zníženie stupňa ochrany v národnom parku znamená aj zrušenie predkupného práva štátu na štátne pozemky, čím sa ruší zákaz prevodu týchto pozemkov na súkromné osoby. Tento krok môže spôsobovať riziko špekulácií a uprednostňovať záujmy malej skupiny ľudí na úkor verejného záujmu.
Ochranári upozorňujú na nadhodnotené počty veľkých šeliem v Poloninách, namiesto prevencie vedú k zbytočnej regulácii
Ďalším kľúčovým problémom zostáva chýbajúca dohoda so súkromnými vlastníkmi pozemkov týkajúca sa ochrany starých lesov. Štát je podľa ochranárov zodpovedný za spravodlivé kompenzácie a nastavenie systému, ktorý nebude v konflikte s vlastníckymi právami, avšak túto otázku ministerstvo zatiaľ nevyriešilo napriek sľubom Európskej komisii.
Poloniny ako prírodný klenot
Dorota Osvaldová z Greenpeace zdôraznila význam ochrany Polonín. „Zle nastavená zonácia nepomôže ani rozvoju regiónu. To, že sú Poloniny na východe Slovenska, neznamená, že na nich nezáleží. Sú prírodným klenotom, ktorý môžeme nenávratne stratiť. Vyzývame preto vládu aj ministra Tomáša Druckera, zodpovedného za Plán obnovy, aby návrh zonácie prepracovali tak, aby rešpektoval zákon a medzinárodné záväzky, garantoval ochranu prírody a zároveň podporil miestnych ľudí a samosprávy,“ povedala Osvaldová.
Primátor Prešova je znepokojený z návrhu zonácie Polonín, oslabuje ochranu vodnej nádrže Starina
Národný park Poloniny je mimoriadne významný vďaka Karpatským bukovým pralesom, ktoré patria do najväčšej sériovej lokality prírodného dedičstva UNESCO na svete. Územie je domovom unikátnej fauny a flóry vrátane všetkých veľkých šeliem a európskeho endemitu, zubra hrivnatého.
