Meteorológia hlásia na najbližšie noci mrazy, ovocinári preto začali s ochranou ovocných stromov. Cieľom je ochrániť čo najviac kvitnúcich stromov, aby sa podarilo vypestovať dostatok slovenského ovocia a zmierniť tlak dovážaných produktov zo zahraničia. Upozornila na to Slovenská poľnohospodárska a potravinárska komora (SPPK).
Práve prvé aprílové mrazy sú podľa SPPK pre poľnohospodárov najrizikovejšie. Slovenský hydrometeorologický ústav (SHMÚ) už vydal výstrahy pred nočnými mrazmi na piatok a sobotu. Kým v piatok môžu nízke nočné teploty ohrozovať úrodu na celom území Slovenska, v sobotu by sa mali vyskytnúť prevažne vo východnej časti krajiny.
Ovocinári sú v pohotovosti
„V okolí Piešťan sme v sadoch kúrili už aj uplynulú noc. V týchto dňoch sú všetci ovocinári v pohotovosti, no vzhľadom na výstrahy meteorológov odporúčam, aby najbližšiu noc nikto nespal. Už aj krátky pokles teploty pod nulu môže zničiť kvety a tým aj budúcu úrodu,“ varoval prezident Ovocinárskej únie Slovenska Marián Varga.
Ovocinári musia pre prízemné mrazy nocovať v sadoch, chránia kvitnúce stromy pred arktickým vzduchom
Pokles nočných teplôt ohrozuje úrodu najmä drobným záhradkárom, ktorí nemajú takú technológiu na ochranu kvitnúcich stromov ako profesionálni poľnohospodári. Ovocinári sa budú snažiť úrodu ovocia počas najbližších chladných nocí ochrániť parafínovými sviecami či zapáleným peletami. Účinnou ochranou je podľa SPPK najmä protimrazová závlaha, hoci je finančne náročná, vie dobre ochrániť budúci kvet pred mrazom. Poľnohospodári svoju úradu chránia napríklad aj vrtuľníkmi, ktoré stláčajú teplý vzduch k stromom či prikrývaním rastlín netkanou textíliou alebo fóliou.
Nočnými mrazmi je ohrozené ovocie v období kvitnutia a tesne po odkvitnutí, keď sa vyvíja malý plod. Po marhuliach nastupujú čerešne a slivky, približne o 10 až 14 dní začínajú kvitnúť aj jablká a hrušky.
„Ochrana ovocných sadov v kritickom období jarných mrazov je kľúčová. Naši ovocinári aktuálne robia maximum pre to, aby mohli na konci sezóny hovoriť o úrode s dobrou kvalitou a množstvom. Nehovoríme o tom, že s prírodou bojujeme. Klimatické zmeny sú už niekoľko rokov tu, takže našou jedinou šancou je prispôsobiť sa prírode a doslova s ňou spolupracovať,“ uviedol Varga.
Musia sa prispôsobiť klíme
SPPK pripomenula, že Slovensko nie je potravinovo sebestačnou krajinou v pestovaní ovocia. „Naši pestovatelia vedia vypestovať len približne tretinu ovocia (okolo 45-tisíc ton ročne), zvyšok musíme doviezť. Napríklad v prípade jabĺk a hrušiek predstavuje dovoz za rok 2025 hodnotu viac ako 54 miliónov eur. Marhúľ, broskýň, čerešní a višní sme spolu za vlaňajší rok doviezli za takmer 26 miliónov eur,“ spresnila komora.
Takáč zvýšil podporu pre poľnohospodárov, na špeciálnu rastlinnú výrobu dostanú o 5,5 milióna eur viac
Podľa SPPK pritom ide o ovocie mierneho podnebného pásma, ktoré si dokážeme vypestovať aj na Slovensku. Na dosiahnutie plnej sebestačnosti však v krajine chýbajú najmä nové sady, finančné prostriedky v ovocinárstve a pracovná sila. „Podľa posledných štatistík bola na konci roka 2024 celková výmera registrovaných ovocných sadov na úrovni 5 748 ha,“ dodala SPPK.
