Vláda prepásla schválenie míľnika Plánu obnovy a odolnosti, ktorý sa týka zonácií. Upozornili na to ochranárske organizácie zo Zelenej väčšiny. Vláda mala tento míľnik schváliť do konca marca. Schválenie zonácií v prvom kvartáli tohto roku je míľnikom ôsmej žiadosti o platbu z plánu obnovy. Iniciatíva Zelená väčšina upozornila, že návrhy pre Tatranský národný park, Národný park Nízke Tatry, Poloniny a Malá Fatra nespĺňajú základné kritériá.
„Namiesto ochrany prírody vytvárajú priestor pre ťažbu dreva a výstavbu. Zonácie pritom majú zabezpečiť ochranu pralesov, starých lesov aj ohrozených biotopov hlucháňa hôrneho a musia byť v súlade so slovenskou aj európskou legislatívou,“ uviedli ochranári.
Najvážnejšia situácia je v Poloninách
Lucia Szabová z iniciatívy Zelená väčšina zdôraznila, že ministerstvo životného prostredia postupovalo nesystémovo a bez dodatočnej konzultácie s relevantnými vedeckými inštitúciami. V niektorých prípadoch sa podľa jej slov neodborne znižuje ochrana.
„Teraz má rezort posledné dni na to, aby v nastavil jednotné kritéria vo všetkých parkoch, a v súlade so zákonom uprednostnil záujmy ochrany prírody,“ dodala Szabová. Najvážnejšia situácia je podľa ochranárov v Národnom parku Poloniny. Prísne chránená tu má byť totiž iba štvrtina územia.

Proces zonácie národných parkov kritizujú aj lesníci, považujú ho za neprofesionálny a politicky ovplyvnený
„Nedostatočne chránené majú aj naďalej zostať UNESCO bukové lesy a zároveň sa má bezdôvodne znížiť ochrana v povodí strategicky významnej vodárenskej nádrže Starina, a to až na približne 1 700 hektároch,“ spresnili ochranári. Návrh zonácie Polonín je podľa Rastislava Mičaníka z Aevis nepochopiteľným paradoxom.
Nové rozvojové zóny
„Ide o územie bez zjazdoviek a výraznej infraštruktúry, no s obrovským potenciálom stať sa ukážkovým národným parkom. Je preto zarážajúce, že štát v tomto území nedokáže zabezpečiť primeranú ochranu ani len na svojich vlastných pozemkoch, pritom ich tu vlastní takmer polovicu,“ povedal Mičaník.
V Tatranskom národnom parku ochranári zase upozorňujú na nové rozvojové zóny, oslabovanie ochrany vodných tokov a uprednostňovanie lyžiarskeho rozvoja pred ochranou prírody. Súčasne sa tu otvára podľa nich priestor pre privatizáciu pozemkov pod zjazdovkami.
„V Nízkych Tatrách nie je ani jedna celá dolina prísne chránená a zonácia umožňuje poľovačky aj v najprísnejšie chránených zónach. V Malej Fatre pretrvávajú pochybnosti o ochrane starých lesov a vo Vrátnej doline hrozí dokonca zníženie ochrany cenných lokalít s výskytom ohrozených druhov,“ upozornili ochranári.
Nastavenie ochrany starých lesov
Organizácie zdôraznili, že staré lesy sú kritériom plánu obnovy, pričom ministerstvo o tomto záväzku vedelo minimálne od minuloročnej jari. Vo všetkých národných parkoch je však podľa ochranárov práve problém najmä s nastavením ochrany starých lesov podľa jednotnej odbornej metodiky. Problémom sú podľa Mičaníka aj nedostatočne nastavené dohody so súkromnými vlastníkmi pozemkov.
„Je zodpovednosťou štátu zabezpečiť pre nich férové náhrady a nastaviť systém tak, aby ochrana prírody nebola v konflikte s vlastníckymi právami. Na toto malo ministerstvo rok, ale stále to nemá doriešené, a pritom zonácie mali byť už dávno schválené,“ zdôraznil Mičaník.

Ochranári reagujú na škandál v súvislosti so zonáciami národných parkov, Tarabu opätovne vyzývajú na ich prepracovanie
Ochranári upozorňujú, že zonácie sú dôležitým míľnikom Plánu obnovy a odolnosti. Ich cieľom je ochrana pralesov, starých lesov a biotopov hlucháňa hôrneho. Okrem toho musia zonácie spĺňať aj ďalšie parametre a pravidlá, ktorý vyplávajú zo zákona o ochrane prírody a krajiny či európskych smerníc. Ochranári vyzývajú envirorezort, aby návrhy upravilo tak, že budú spĺňať kritériá plánu obnovy, rešpektovať zákon a medzinárodné záväzky.

