Vlaky môžu ísť na trati Bratislava - Žilina až 160 kilometrov za hodinu, cena modernizácie sa navýšila o desiatky miliónov

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Vlak, stanica, Bratislava
Foto: ilustračné, SITA/Alexandra Čunderlíková.

Zmodernizovaná železničná trasa medzi Bratislavou a Žilinou dovoľuje v možných úsekoch dosahovať rýchlosť 160 kilometrov za hodinu.

Železnice Slovenskej republiky (ŽSR) na nej v tomto roku dokončili a uviedli do prevádzky posledný obnovený traťový úsek Púchov – Považská Bystrica s dvoma novými tunelmi Diel a Milochov.

Podľa štátneho manažéra železničnej infraštruktúry to bola najnáročnejšia stavba v jeho tridsaťročnej histórii. Cena modernizácie tohto úseku sa zvýšila z pôvodnej vysúťaženej sumy takmer 365 miliónov eur v roku 2016 doposiaľ na 389 miliónov eur bez dane z pridanej hodnoty (DPH).

Hlavný domáci koridor

Modernizácia úsekov na trati Bratislava – Žilina, dlhej cez dvesto kilometrov, trvala postupne viac ako dvadsať rokov a stála približne dve miliardy eur. Financovanie bolo zabezpečené zo zdrojov Európskej únie a štátneho rozpočtu.

Železničiari sa v rámci plánovanej modernizácie hlavného domáceho koridoru Bratislava – Žilina – Košice – Čierna nad Tisou pustili aj do obnovy a rekonštrukcie úsekov na severe Slovenska.

„Momentálne pracujeme na projekte Uzol Žilina. Tento projekt rieši komplexnú rekonštrukciu železničnej infraštruktúry v meste Žilina a jeho blízkom okolí,“ uviedla pre agentúru SITA riaditeľka odboru komunikácie a marketingu ŽSR Ria Feik Achbergerová.

„Modernizácia uzla Žilina je jednou z historicky najväčších investícií do železníc na Slovensku, pričom jej prínosom nebude len obnova a skvalitnenie samotnej koľajovej infraštruktúry, ale tiež skvalitnenie dopravného riešenia v celom dotknutom území pre automobilovú dopravu, cyklistov alebo chodcov,“ priblížila.

Navýšenie ceny

Stavbári v súčasnosti v Žiline pracujú na nadjazde zo strany Ľavobrežnej ulice. Kysucká ulica je uzatvorená pre motorovú dopravu v podjazde pod železničnou traťou od 21. novembra 2022 na dvanásť mesiacov. „V súvislosti s uzávierkou podjazdu bolo potrebné vykonať niektoré stavebné úpravy a zmenu dopravno-organizačných opatrení. Práce pokračujú podľa harmonogramu,“ poznamenala Feik Achbergerová.

Zmluvná cena stavebných prác z novembra 2020 za vyše 323 miliónov eur aktuálne po prvom dodatku presiahla 328 miliónov eur bez DPH. Lehota výstavby pre obe časti projektu je do 3,5 až 4 rokov od prevzatia staveniska. Prvá sekcia zahŕňa modernizáciu železničného úseku Váh – Varín – Strečno a druhá je zameraná na prvú etapu dostavby zriaďovacej stanice Žilina-Teplička a nadväzujúcej železničnej infraštruktúry v žilinskom uzle.

Dva a pol roka trvá modernizácia traťového úseku pod Tatrami Poprad – Lučivná. Na stavbe aktuálne budujú vystužené podkladné vrstvy, realizujú odvodnenie a rampy na nástupištiach. „Postupujeme podľa harmonogramu s plánovaným ukončením v roku 2023,“ podotkla komunikačná šéfka železníc. Pôvodná zmluvná cena výstavby zhruba 97,5 milióna eur sa zvýšila zatiaľ takmer na 104 miliónov eur bez DPH.

Plán obnovy

ŽSR obstarávajú zhotoviteľa aj pre modernizáciu úseku Poprad – Vydrník, ktorá je určená na financovanie z Plánu obnovy a odolnosti. Odhadovaná hodnota prác plánovaných na necelé tri roky je 221 miliónov eur bez DPH.

Železničná infraštruktúra na trati sa blíži k hranici svojej životnosti a SR je povinná do roku 2030 splniť na trati nariadenia transeurópskej dopravnej siete.

„Modernizácia trate obsahuje zmeny trasy a povedie k zvýšeniu rýchlosti zo súčasných 80 až 110 na 160 kilometrov za hodinu. Projekt nadväzuje na štúdiu uskutočniteľnosti k modernizácii trate Žilina – Košice – Čierna nad Tisou z roku 2015,“ informovala Feik Achbergerová.

ŽSR tiež plánujú zaviesť mobilnú rádiovú sieť GSM-R aj na železničnej trati Varín – Košice – Čierna nad Tisou po štátnu hranicu s Ukrajinou. Investíciu s odhadovanými nákladmi vyše 39 miliónov eur bez DPH chcú financovať z eurozdrojov cez Nástroj na prepájanie Európy.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Ria Feik Achbergerová
Firmy a inštitúcie EU Európska úniaŽeleznice Slovenskej republiky (ŽSR)