Súčasný predseda sa obáva, že SaS môže skončiť mimo parlamentu, ak by ste sa stali predsedom strany. Tvrdí, že je tam veľké riziko.
Toto je štýl jeho kampane v boji o predsedu SaS. Chápem obavy súčasného predsedu. Keby som bol na jeho mieste, po tom, čo sa udialo za ostatné tri roky, by som mal možno podobné obavy. Je to jeho osobná predikcia, čo sa stane v roku 2016. Na strane druhej Richard Sulík sám tieto obavy potvrdil, lebo on sám Slobodu a Solidaritu takmer k piatim percentám priviedol. Členovia si môžu vybrať medzi niečím čo očakáva Richard Sulík, že by sa stalo pod mojim vedením o tri a pol roka, ale on to už raz tak v histórii dokázal, dostať stranu na 5 percent a stratu 150 tisíc voličov. Máme na miskách váh na jednej strane nejakú obavu, čo bude v roku 2016, na stane druhej je neodškriepiteľný fakt, že Richard už to na 5 percent takmer dotiahol.
Čo najviac asi SaS-ku stálo percentá, ktoré stratila vo voľbách?
Po raketovom úspešnom nástupe, sme stratili v nasledujúcich voľbách polovicu voličov. Klesli sme z 307 tisíc na 150 tisíc, čo som označil na povolebnom kongrese za neúspech. To je akoby nám volič ukázal vztýčený ukazovák. Nechcem sa dožiť toho, aby nám raz náš volič ukázal vztýčený prostredník. Richard Sulík náš výsledok označoval za historický úspech, pretože sme prvou stranou, ktorá vznikla na zelenej lúke ako nový projekt a dostala sa dvakrát po sebe do parlamentu. Tam sme sa prvýkrát názorovo nezhodli. Voliči svoju nespokojnosť prejavili aj tým, že takmer každý druhý volič SaS vo voľbách 2012 nedal preferenčný hlas Richardovi. To znamená, že vyslali jasný signál, že si želá SaS-ku v parlamente, ale nie Richarda Sulíka.
V SaS ich mal najviac.
To nespochybňujem. Ale keď si zoberiete počet preferenčných hlasov Richarda Sulíka v pomere k počtu celkového elektorátu SaS, tak horší už boli iba jeden jediný politik na Slovensku, pokiaľ ide o predsedov strán. Podľa mňa je to významný moment, že 70 tisíc voličov SaS si želalo SaS-ku v parlamente, ale nie Richarda Sulíka. To je niečo, nad čím by sa mal zamyslieť aj Richard a urobiť sebareflexiu.
Ale stále ste nepovedali, čo SaS stálo hlasy vo voľbách.
V politike na Slovensku sú ľudia, ktorí spálili svoju tvár po dvadsiatich rokoch a Richardovi sa podarilo už po roku vytvoriť priestor, podmienky, na spochybňovanie jeho osoby. Kauza Sasanka sa pod to podpísala výrazne. Nemyslím si, že dostatočnou sebareflexiou je to, že sa skonštatuje, že sme v politike noví a kto je noví, tak robí aj chyby, otočíme list a ideme ďalej. Toto nie je dostatočná sebareflexia.
Ale on si dal na kongrese vysloviť dôveru. To je málo?
Podľa stanov potrebuje na vyslovenie dôvery v tajnej voľbe nadpolovičnú väčšinu všetkých členov SaS, nie nadpolovičnú väčšinu prítomných na kongrese. Vtedy chýbali tri hlasy a vyslovenie dôvery mohlo byť nulitné. Z jeho strany to bola nekoordinovaná akcia, s nikým to nekonzultoval. Bolo to prekvapenie pre celú členskú základňu.
Vy by ste korigovali niektoré veci, ktoré SaS presadzovala v uplynulom období?
Program a hodnoty máme naozaj dobré. Máme kvalitných ľudí. Úroveň odbornosti našich poslancov v prepočte na jeden mandát je asi najvyššia zo všetkých parlamentných strán. Tak sa zamýšľajme nad tým, ako dostať dobrý program do realizačnej fázy. Toto je ten kľúčový moment, kde strana pod vedením Richarda Sulíka zlyháva, pretože líder musí byť tímovým hráčom a musí dokázať dobrý program a dobré hodnoty aj realizovať. Toto sa nedeje. Richard je dobrý ekonóm, ale nie je politik a štátnik. Richard vidí svet digitálne v jednotkách a nulách. Richard hovorí o mne, že som nevýrazný politik, ale Richard je výrazný v jednej veci a to v tom, ako rýchlo dokázal stratiť ako líder akýkoľvek koaličný potenciál. Keď SaS-ka nedokáže presadiť dobrý program, tak zostane len predmetom blogov. Zostane len ako diskusná téma pri cigare v zafajčených bratislavských kluboch a toto je na politiku slušnej serióznej strany málo. Pokiaľ by sme mali byť odkázaní nie ďalšie štyri roky, ale možno na ďalších 12 rokov v opozícii, tak politik, ktorý nedokáže byť tvárou dobrého produktu, byť dôveryhodným, byť slušným a mať strategických spojencov na politickej scéne, tak ten program nedokáže zrealizovať nikdy.
Vy si myslíte, že dnes je SaS izolovaná bývalými partnermi?
To, že je izolovaná, je názor viacerých ľudí v našej členskej základni. Je to na škodu veci. Líder by mal dokázať na politickej scéne hľadať strategických spojencov, s ktorými dokáže dobrý program naozaj realizovať. Každá politická strana je personifikovaná v osobe svojho lídra, v osobe svojho predsedu a Richard si dokázal pomerne rýchlo vytvoriť dosť veľa nepriateľov medzi lídrami ostatných politických strán. To nie je dobrý signál.
Vy by ste chceli prekonať vákuum, ktoré medzi vami a dajme tomu Ľudovou platformou dnes existuje? Sú to Vaši bývalí koaliční partneri.
Ľudová platforma nech sa spája, ale musí najskôr preukázať aj svoju životaschopnosť. Zatiaľ je to spojenie trošku na vode. Chcem urobiť zo SaS-ky stranu, ktorá dokáže vyviesť Slovensko z ekonomickej krízy. To nie je ambícia malá, ani nízka, ale som presvedčený o tom, že je vykonateľná. SaS je a vždy bude liberálnou stranou, ktorej hlavnými hodnotami budú osobné a ekonomické slobody, Ale existuje aj prienik hodnôt medzi Ľudovou platformou a SaS-kou hlavne pokiaľ ide o ekonomiku a o názory ako riešiť verejné financie, zadlženosť Slovenska, deficity, ako vytvárať nové pracovné miesta na Slovensku. Ak prienik hodnôt existuje, tak tu je priestor na strategické spojenectvá. Nech Ľudová platforma najskôr dokáže svoju životaschopnosť, pretože na vyvedenie Slovenska z krízy nebude postačovať žiadne memorandum, ktoré Rado Procházka veľmi trefne označil za epitaf na hrobe pravice. Na vyvedenie Slovenska z krízy nebude stačiť ani memorandum, ani žiadne vízie do roku 2020, ani do roku 2050, ani nič podobné. V prvom rade musia lídri pravice s pokorou presvedčiť voličov, lebo ukázali celej pravici v ostatných voľbách vztýčený ukazovák. Pravicové strany jednoznačne sklamali svojich voličov. SDKÚ stratilo 250 tisíc voličov. SaS-ka stratila 150 tisíc voličov. Keď to dáte dokopy, to je 400 tisíc voličov, to je strašne veľa. Lídri pravicových strán potrebujú dôveryhodným spôsobom dokázať dve veci. Po prvé, že vedia spolupracovať. K tomu vôbec nie je nutné, aby SaS-ka sa niekde škrabala na dvere a pýtala sa niekam do Ľudovej platformy, to ani nie je mojim osobným cieľom. Potrebujú spolupracovať a ukázať jasne pravicovému elektorátu, že spolupracovať vedia.
Tá druhá vec je ktorá?
Potrebujú mať program, ktorý dokáže Slovensko z krízy vyviesť. My ten program máme, ten je dobrý a vieme ho ponúknuť. Potrebujeme nájsť teraz strategických spojencov, s ktorými ten program budeme presadzovať. Teraz sa vraciam k pôvodnej téze, že každá politická strana je personifikovaná v osobe svojho predsedu. Ten buď má emocionálny kvocient, má empatiu a vie spájať, alebo vie vytvárať nejaké konflikty a personálne animozity a pnutia. Mojou ambíciou je spojiť liberálnych voličov, ktorí sa dnes nachádzajú v každej politickej strane, aj v Smere, aj v KDH Týchto liberálnych voličov treba oslovovať a treba ich spojiť pod zástavou SaS. Preto primárnou úlohou lídra musí byť schopnosť spájať voličov, ale aj oprieť sa o širšiu členskú základňu. Nechcem, aby sa zo SaS-ky stal nejaký salónny podnik diskutérov. Nechcel by som sa nikdy dožiť toho, aby raz SaS urobila kongres vo veľkokapacitnom výťahu. Úlohou každej politickej strany sú dve veci. Získať moc, kto tvrdí, že to nie je cieľom, tak klame a po druhé tú moc vedieť udržať. My sme v roku 2012 moc získali, nevedeli sme ju udržať. Keď nedokážete moc získať a udržať, tak nedokážete sebelepší program nikdy v praxi presadiť. Toto je ten bod, kde sa s Richardom líšime. My sa neprieme o to, že treba SaS-ku posunúť doľava, či doprava, hore, alebo dole na politickej mape. Tam sa zhodujeme, ale máme naozaj rozdielne názory na to, ako realizovať ten denno-denný výkon politiky.
Skúste povedať v čom konkrétne.
Napríklad registrované partnerstvá. Túto tému sme uchopili úplne nešťastne. Od konca. To znamená, že ak kolega Droba napochodoval s dúhovou zástavou pred rečnícky pult v parlamente a v podateľni ležala legislatívna norma z našej dielne, to mali byť veci, ktorými sa mala táto téma končiť, nie začínať. Začínať sa má otvorením širokej celospoločenskej diskusie, s prednáškami na vysokých školách, organizovaním workshopov, konferencií, seminárov. Mali sme takto ťahať túto tému možno pol, možno trištvrte roka, možno rok. Po takejto z dielne SaS-ky iniciovanej celospoločenskej diskusii má prísť koncovka v podobe spomínaného prejavu s dúhovou zástavou na ramenách. To má byť koncovka. My sme vyvolali úplne zbytočnú ideologickú roztržku s ultras krídlom z Obyčajných ľudí, či to boli Škripek alebo Kuffa. V parlamente sa tri dni diskutovalo úplne nešťastne v ideologickej rovine ultra konzervatívneho krídla z OĽaNO s našimi poslancami, ktorí sú tvárou tejto témy, či už to bol Poliačik alebo Droba. Takto sa táto téma nepresadzuje. Skončí akurát tým, že dokážeme naštvať proti sebe ešte aj príslušníkov LGBTI, o práva ktorých ide aj SaS. Toto bol typický príklad ako sa nemajú témy v politike presadzovať… Líder strany má byť tým dirigentom, ktorý drží v ruke dirigentské paličky a dokáže orchester zladiť. Ak to nedokáže, prvé husle nebudú ladiť s druhým klarinetom a orchester nikdy nepredvedie pekný kultúrny zážitok.
Blížia sa aj prezidentské voľby. Hľadáte kandidáta? Ľubomír Galko vyšiel s Kiskom, už je ticho. Richard Sulík vyšiel s Radom Procházkom.
To tiež nebolo celkom šťastné. Bolo to také nekoordinované. Boli to výstrely do tmy. Galko povedal, že bude Kisku presadzovať na septembrovej republikovej rade. Máme december, republiková rada o Kiskovi nikdy nerokovala. Richard Sulík pustil do obehu meno Rada Procházku, padali aj ďalšie mená. Toto považujem opäť za prepálenie. Bola to nekoordinovaná akcia, rôzne mená pohádzané do placu, bez ladu a skladu. Potom sme sa konečne dohodli na republikovej rade, že neoperujme v túto chvíľu menami, ale dohodnime sa na kritériách, ktoré má kandidát na prezidenta spĺňať. Tie kritériá sú jasné. Má to byť nekomunista a neŠtB-ák. Slovensko si zaslúži 23 rokov po Nežnej revolúcii mať konečne prezidenta nekomunistu.
Prezident by zniesol aj prísnejšie kritériá, nielen tieto.
Žijeme v krajine, kde 23 rokov po Nežnej revolúcii všetci naši prezidenti boli členmi komunistickej strany. Už to by bol dramatický posun k lepšiemu, ak by Slovensko malo nekomunistu a neŠtB-áka prezidenta. Pravica je tak atomizovaná, že sa nevie zhodnúť ani Ľudová platforma. My si trpezlivo počkáme až meno kandidáta oficiálne označia ako spoločného kandidáta Ľudovej platformy.
Iveta Radičová, s ktorou vyšla SDKÚ?
Človek, ktorý bol na tak vysokom poste v štáte, ako bola Iveta Radičová, by mal v prvom rade vážiť svoje vlastné slová. A ona už raz do médií povedala, že toto nie je pre ňu ambícia. Spolieham sa na to, že svoje slová si váži a že podľa týchto slov sa aj zachová.
Aký bude podľa vás rok 2013?
Veľmi ťažký. Slovensko je malá kvapka v mori. Ak si pod morom predstavíme Európu a eurozónu, tak ide celá eurozóna do ťažkej recesie. Čaká nás možno nie rok – dva silnej ekonomickej krízy a hospodárskeho úpadku, ale môže to byť aj dekáda, čo by znamenalo stratenú generáciu ľudí. Mnohé veci neovplyvníme. Odohrávajú sa vo vonkajšom prostredí. Ozývajú sa hlasy, že bude referendum o vystúpení Veľkej Británie z Európskej únie. Pomaly sa derie k moci v Taliansku opäť Berlusconi, ktorý povedal, že ak sa mu to podarí pravdepodobne Taliansko vystúpi z eurozóny. Toto sú všetko veci, ktoré my nevieme bezprostredne ovplyvniť, ale môžu mať fatálne dopady na Slovensko. Bol by som nerád poslom zlých a fatálnych správ, ale o to viac platí, že v takýchto ťažkých časoch by mali na Slovensku byť politickí lídri, ktorí dokážu takýmto výzvam čeliť a v maximálnej možnej miere eliminovať dopady z vonkajšieho prostredia na Slovensko.