Generálny tajomník OSN António Guterres: Voda je jadrom klimatickej krízy a treba ju riešiť, inak sa naša planéta stane neobývateľnou

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Znečistená voda, odpad, environmentálna záťaž
Foto: ilustračné, www.gettyimages.com

Generálny tajomník Organizácie Spojených národov (OSN) António Guterres varoval svet na nedávnej konferencii o vode konanej v New Yorku so slovami, že voda je jadrom klimatickej krízy, pričom čoraz väčší kolotoč sucha, záplav a stúpania hladiny morí vedie k tomu, že naša planéta sa stane neobývateľnou.

Máme buď príliš veľa vody, alebo je jej nedostatok

Na druhý deň konferencie OSN o vode, ktorá sa konala v marci tohto roka skoro po polstoročí, sa za jedným stolom zišlo približne 6 700 zástupcov krajín z celého sveta, aby opísali, ako ich obyvatelia trpia rôznymi vodnými katastrofami spôsobenými globálnym otepľovaním.

Zdá sa, že máme buď príliš veľa vody, alebo príliš málo. Zlyháme pri zmene klímy, ak zlyháme pri riešení otázok spojených s vodou,“ uviedol na konferencii Senzo Mchunu, ktorý je juhoafrickým ministrom pre vodu.

V minulom roku zomrelo v Somálsku na sucho viac ako 40 tisíc ľudí, pričom polovicu z nich tvorili deti. V Pakistane zase vlani zaznamenali záplavy s katastrofálnymi následkami. Poľnohospodárske výnosy v niektorých častiach Európy a Číny prudko klesli po sérii viacerých suchých rokov a minulý mesiac priniesol cyklón Freddy do južnej Afriky katastrofálne záplavy.

„Ľudstvo stojí pred prijatím náročnej pravdy o tom, že klimatické zmeny robia našu planétu neobývateľnou,“ uviedol na konferencii Guterres. „Ako sa krajiny blížia k hraničnému limitu 1,5 stupňa Celzia, zintenzívňujú sa aj vlny horúčav striedané vlnami sucha, záplav, požiarov a s tým súvisiacich hladomorov, pričom tiež hrozí, že sa potopia nízko položené krajiny a mestá. Spolu s tým všetkým sú na živote ohrozené aj mnohé druhy živočíchov,“ dodal.

Na vodné zdroje a riešenie otázok s vodou sú vyčlenené len 3 % finančných prostriedkov

Na konferencii bol vyvíjaný tlak aj na Spojené arabské emiráty, ktoré predsedajú tohtoročnej konferencii COP28, aby sa voda dostala do popredia svetovej pozornosti a centra rokovaní OSN o klíme, ktoré sa budú konať v novembri tohto roka v Dubaji. Približne 90 % vplyvov na klímu súvisí s vodou, pričom je jej buď príliš málo, príliš veľa, alebo je príliš znečistená. V súčasnosti sú pritom na riešenie otázok spojených s klimatickými zmenami a vodou vyčlenené len 3 % finančných prostriedkov.

Advokáti, mimovládne organizácie a ministri z Holandska, Fínska, Francúzska, Tadžikistanu a Egypta zároveň naliehali na Spojené arabské emiráty, aby formálne zahrnuli vodu do štyroch smerov rokovaní, ktoré reprezentujú nasledovné oblasti – zmiernenie, adaptáciu, financie a straty a škody.

„COP28 musí udržať vodu na poprednom mieste programu a mala by byť aj súčasťou adaptácie a zmierňovania klimatických zmien, pričom aj táto konferencia musí prispieť k zlepšeniu v dotknutej oblasti,“ povedala Johanna Sumuvuori, ktorá je zástupkyňou fínskeho ministra zahraničných vecí.

Plnenie klimatických cieľov bude sledované

Minulý rok sa podarilo Egyptu zaradiť na rokovanie tematický deň venovaný problematike vody a táto otázka bola zahrnutá aj do finálneho rozhodnutia – konečných záväzných akcií a prísľubov, na ktorých sa dohodli všetky zúčastnené krajiny. COP28 sa teraz bude sústrediť na výkon „globálnej inventúry alebo inventarizácie“, v rámci ktorej bude sledovať, ako krajiny spoločne napredujú v plnení ustanovených cieľov Parížskej dohody a kde sú ešte medzery v tomto procese.

„Globálna inventarizácia bude momentom pravdy a aj keď vieme, že nie sme tam, kde by sme mali byť, jej výsledky poskytnú príležitosť na ďalšie korekcie kurzu. Voda musí byť kľúčovým prvkom tohto plánu,“ povedal Simon Stiell, ktorý je výkonným riaditeľom Rámcového dohovoru OSN o zmene klímy. „Musíme pracovať pre vodu a voda musí pracovať pre klímu,“ dodal.

Podľa najnovšej správy Medzivládneho panela pre zmenu klímy (IPCC) až polovica svetovej populácie trpí vážnym nedostatkom vody aspoň časť roka. Z aktuálnych predpovedí pritom vyplýva, že táto situácia sa má ešte zhoršovať. Vodné zdroje, ako sú zdravé mokrade a rašeliniská, však napríklad patria medzi riešenia, ktoré môžu pomôcť znížiť emisie skleníkových plynov. Zníženie spotreby fosílnych palív a priemyselné poľnohospodárstvo by zase pomohlo v poklese spotreby vody a tiež prispelo k zníženiu emisií skleníkových plynov.

Globálne hodnotenie sa musí začať uznaním toho, že voda je ľudské právo

Podľa Hindou Ibrahima, ktorý je členom Fóra pôvodných obyvateľov, môžu pomôcť aj komunity pôvodných obyvateľov v riešení tejto otázky. „Naše tradičné znalosti o lesoch a trávnatých porastoch môžu pomôcť chrániť vodu v mestách. To však znamená uznať naše práva na pôdu a územia a skutočne nás zapojiť do celého procesu,“ dodal Ibrahim. Globálne hodnotenie sa podľa jeho slov musí začať uznaním toho, že voda je ľudské právo a tiež uznaním pôvodných obyvateľov.

Na trojdňovej konferencii v New Yorku, ktorá sa konala koncom marca tohto roka, sa zúčastnilo približne 6 700 delegátov a bola prvou konferenciou OSN o vode za uplynulých 46 rokov a iba druhou v histórii vôbec. Voda bola pri medzinárodných rokovaniach dlho odsúvaná na vedľajšiu koľaj, a to aj napriek jej kľúčovej úlohe v oblasti klímy, potravín a národnej bezpečnosti.

Globálne otepľovanie pridáva vlhkosť do atmosféry, čo spôsobuje čoraz intenzívnejšie prívalové lejaky a predlžujúce sa obdobia sucha. Spôsobuje tiež stúpanie hladín morí, čo ohrozuje pobrežné oblasti záplavami, pričom prudký nárast búrok môže spôsobiť aj kontamináciu zásob pitnej vody. Rastúcu hrozbu pociťujú najviac najchudobnejšie krajiny, katastrofami zasiahnuté sú však komunity po celom svete.

Systémy včasného varovania pred katastrofami pre všetky krajiny sveta

Kľúčovým cieľom OSN je, aby všetky krajiny sveta mali v priebehu nasledujúcich piatich rokov prístup k systémom včasného varovania pred katastrofami. Zo slov Petteriho Taalasa, ktorý je šéfom meterolologickej organizácie, však vyplýva, že v praxi stále existujú veľké medzery v pozorovacích systémoch, ktoré by dokázali zabezpečiť uvedený cieľ. „Musíme nájsť dostatočné finančné zdroje, aby sme z tohto urobili úspešný príbeh,“ dodal.

Opatrenia odolnosti a prispôsobenie sa klimatickým zmenám sú podľa zainteresovaných tiež žalostne podfinancované. „Hlavný vplyv klimatickej krízy je spôsobený kolobehom vody,“ uviedol na konferencii Charles Iceland, ktorý je globálnym riaditeľom pre vodu v organizácii World Resources Institute. „Vody je buď príliš veľa, príliš málo, alebo je špinavá. Vo vodnom svete už nejaký čas hovoríme o tom, že zmena klímy je žralok a že voda sú jeho zuby,“ doplnil Iceland.

Iceland ďalej hovoril o tom, že aj bohaté krajiny, ako sú Spojené štáty americké a Austrália, sa snažia vysporiadať s realitou vody, čo v praxi znamená, že chudobné štáty budú musieť vynaložiť ešte viac zo svojich vzácnych zdrojov na zvládnutie tejto rastúcej hrozby.

„Neexistuje pritom žiadna ľahká náprava. Bude si to vyžadovať portfólio cielených akcií a bude takmer nemožné zaplatiť všetky vzniknuté škody,“ dodal Iceland.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe António Guterres
Firmy a inštitúcie Organizácia Spojených národov (OSN)World Resources Institute