Nejde pritom len o med či romantickú predstavu leta na rozkvitnutej lúke. V hre je stabilita úrod, ceny potravín aj rovnováha ekosystémov.
Včely patria medzi najdôležitejších opeľovačov. Bez nich by bola produkcia ovocia, zeleniny či semien výrazne nižšia. Odhady hovoria, že približne tretina potravín je priamo alebo nepriamo závislá od opeľovania. Keď sa preto hovorí o ich úbytku, nejde o okrajový environmentálny problém, ale o tému, ktorá sa dotýka každého z nás.
Čo stojí za tým, že včely miznú?
Neviditeľní pracanti, bez ktorých by bol náš stôl chudobnejší
Včela počas svojho života opelí tisíce kvetov. Pri hľadaní nektáru a peľu zabezpečuje rozmnožovanie rastlín, ktoré tvoria základ poľnohospodárstva. Jablká, jahody, čerešne, tekvice či repa – všetky tieto plodiny profitujú z práce opeľovačov.
Ak populácie včiel slabnú, dôsledky sa prejavia v nižších výnosoch, horšej kvalite plodov a napokon aj v cenách v obchodoch. Práve preto sa úbytok včiel čoraz častejšie spája s pojmami ako potravinová bezpečnosť či biodiverzita.
Chemické látky: Pomoc pre rastliny, hrozba pre včely
Jedným z najčastejšie spomínaných problémov sú pesticídy. Moderné poľnohospodárstvo ich využíva na ochranu úrody, no vedľajšie účinky môžu byť pre opeľovače fatálne.
Orthén: Smrteľný kontakt
Orthén je insekticíd určený na ničenie škodcov. Funguje rýchlo a účinne – práve v tom však spočíva riziko. Látka pôsobí na nervový systém hmyzu, pričom nerozlišuje medzi škodcom a opeľovačom.
Včela, ktorá pristane na ošetrenej rastline, môže uhynúť v priebehu krátkeho času. Problém je, že včely nemajú ako rozpoznať, že kvet je kontaminovaný.
Realita v praxi: Postrek sa aplikuje proti škodcom, no zasiahne aj včely zbierajúce nektár.
Možné riešenie: Vyhýbať sa vysoko toxickým prípravkom počas kvitnutia.
Ostrov, ktorý zakázal úle: Prečo môžu včely medonosné ohroziť prírodu?
Sevin: Prášok, ktorý sa dostane všade
Sevin je často dostupný vo forme prášku. Ten sa ľahko šíri vetrom, usádza sa na listoch a kvetoch. Včely prichádzajú do kontaktu s mikroskopickými časticami, ktoré môžu poškodiť ich nervový systém.
Nebezpečenstvo spočíva aj v tom, že prášok zostáva na rastline dlhšie než tekutý postrek.
Možné riešenie: Nepoužívať na kvitnúce rastliny, aplikovať len cielene.
Diazinón: Viacúčelová hrozba
Diazinón sa využíva proti pôdnym aj domácim škodcom. Hoci cieľom sú často mravce či larvy, rezíduá látky sa môžu dostať do prostredia, kde sa pohybujú včely.
Dlhodobé vystavenie nízkym dávkam môže viesť k dezorientácii, oslabeniu imunity a zníženej schopnosti návratu do úľa.
Možné riešenie: Minimalizovať používanie a voliť ekologickejšie alternatívy.
Insekticídy všeobecne: Rozhoduje spôsob použitia
Nie všetky prípravky majú rovnaký účinok. Kľúčové faktory sú:
- toxicita pre včely
- dávkovanie
- čas aplikácie
Postrek vykonaný počas dňa, keď sú včely aktívne, môže mať dramatické následky. Rovnaký prípravok aplikovaný večer môže byť výrazne menej rizikový.
Zásady zodpovedného používania:
- Striekať skoro ráno alebo po západe slnka
- Neaplikovať počas kvitnutia
- Čítať etikety a varovania
Zmeny krajiny: Menej kvetov, menej potravy
Krajina sa za posledné desaťročia výrazne zmenila. Rozkvitnuté lúky nahradili monokultúrne polia, medze zmizli, mestá sa rozrastajú.
Pre včely to znamená jediné – menej potravy a menšiu rozmanitosť zdrojov nektáru. Jednostranná ponuka potravy vedie k oslabeniu kolónií. Možným riešením je preto zakladanie kvitnúcich pásov, obmedzenie extrémneho kosenia a pestovanie pestrých záhrad.
Klimatická kríza donútila kvety k zmene, ktorá narúša vzťah trvajúci milióny rokov
Klimatické zmeny: Rozladený prírodný kalendár
Extrémy počasia, dlhé suchá či nečakané mrazy narúšajú prirodzený cyklus. Rastliny kvitnú v inom čase, včely reagujú na teplotu. Výsledkom je nesúlad – včely sa prebúdzajú, no kvety ešte nekvitnú, alebo naopak.
Choroby a parazity: Tichý nepriateľ v úli
Roztoč Varroa destructor patrí medzi najvážnejšie hrozby. Oslabuje včely, prenáša vírusy a môže spôsobiť kolaps celého včelstva. Bez zásahu včelára je prežitie kolónie nepravdepodobné.
Znečistenie ovzdušia a motorová nafta
Výskumy naznačujú, že znečistené ovzdušie ovplyvňuje schopnosť včiel orientovať sa podľa pachov. Dieselové splodiny môžu meniť chemické signály kvetov. Pre včelu, ktorá sa riadi vôňou, ide o vážny problém.
Ochrana včiel nie je len úloha štátu či farmárov. Čo môžeme urobiť my? Napríklad pestovať kvitnúce rastliny, obmedziť chémiu v záhrade, striekať mimo aktivity včiel, podporovať lokálnych včelárov a nechať priestor pre „divoké“ kvety. Aj malé kroky majú význam.
Včely nepotrebujú záchrannú kampaň. Potrebujú zmenu nášho správania.
Úbytok včiel je výsledkom kombinácie viacerých faktorov – chemických látok, zmien krajiny, klímy aj znečistenia. Dobrou správou je, že časť riešenia máme vo vlastných rukách. A možno práve preto sa z témy včiel stáva jedna z najdôležitejších environmentálnych správ súčasnosti. Pretože v konečnom dôsledku nejde len o včely.
