Ministerstvo životného prostredia (MŽP SR) predstavilo návrh klimatického zákona, ktorý privedie Slovensko do éry klimatickej neutrality. K historickému prvému zákonu o zmene klímy a nízkouhlíhovej transformácii sa 7. februára stretli odborníci z oblasti klímy a ochrany ovzdušia na odbornej konferencii v bratislavskom hoteli Bôrik s predstaviteľmi NR SR, vládneho kabinetu, ministerstiev a so zástupcami akademickej obce a občianskych združení. Informovalo o tom v tlačovej správe MŽP SR.
Konkrétne klimatické ciele
Návrh zákona stanovuje konkrétne klimatické ciele pre sektory mimo európskeho systému obchodovania s emisiami (EÚ ETS), ale aj pre cestnú dopravu, budovy, poľnohospodárstvo, sektor využívania pôdy, zmien vo využívaní pôdy a lesného hospodárstva a odpady.
Budaj predstavil historicky prvý klimatický zákon, občania budú môcť podať aj žalobu (video)
Klimatickým cieľom Slovenska bude do roku 2030 znížiť emisie skleníkových plynov o najmenej 55 percent v porovnaní s ich úrovňou v roku 1990. Sektory v rámci Európskeho systému obchodovania s emisnými kvótami EU ETS (priemysel, letectvo) majú znížiť emisie o 62 percent, sektory mimo EU ETS o 22,7 percenta.
Éra uhlíkovej neutrality
Klimatický zákon má doviesť Slovensko do éry uhlíkovej neutrality a previesť ho obdobím zmeny klímy, ktoré už nastalo.
Progresívci považujú návrh klimatického zákona za nedostatočný, podľa odborníčky má dva výrazné problémy
„Už dnes vieme odhadnúť, aké katastrofálne dôsledky nás do konca storočia čakajú v prípade nášho nekonania. V klimatickom zákone sa budú zrkadliť viaceré najmä európske legislatívy, ktoré spolu vytvárajú niečo ako cestovnú mapu, vďaka ktorej sa Slovensko zmení zo zaostávajúceho, postindustriálneho kúta Európy na prosperujúci štát so vzdelanými obyvateľmi a zdravým životným prostredím,“ dodal minister Budaj.
Slovensko podporuje zelenú dohodu
Konferencia sa konala z iniciatívy ministra životného prostredia Jána Budaja, ktorý tvrdí, že Slovensko a MŽP podporujú klimatické ciele a Európsku zelenú dohodu, ktorá pomôže premeniť Európu na prvý klimaticky neutrálny kontinent v roku 2050. Svet je čoraz častejšie vystavený záplavám, suchu, lesným požiarom, vlnám horúčav a stúpajúcou hladinou morí.
Ján Budaj a ďalší jedenásti ministri životného prostredia vyzývajú Európsku komisiu na zachovanie súčasnej ochrany vlka
Klimatické hrozby je možné zmierniť, no vyžaduje si spoluprácu všetkých ministerstiev a sektorov. Štátne orgány a inštitúcie budú mať jasne určenú zodpovednosť za redukčné ciele pre dané sektory, budú musieť vypracovať sektorový klimatický plán s návrhmi opatrení. Na plnenie cieľov bude dohliadať Rada pre klimatickú zodpovednosť.
Dopady zmeny klímy
„Už dnes pociťujeme dopady zmeny klímy na každodenné životy, nasledujúce generácie ich však budú znášať oveľa intenzívnejšie. Záleží na nás všetkých a na našom každodennom správaní, v akom prostredí budeme žiť, aký vzduch budeme dýchať a akým silným zmenám klímy budeme čeliť,“ podčiarkol minister Budaj.
Novým klimatickým zákonom bude mať verejnosť možnosť podať žalobu, ak bude mať pocit, že štát a jeho ústredné orgány nenarábajú so svojou mocou v súlade s klimatickými cieľmi.
Návrh zákona je do 17. februára 2023 v medzirezortnom pripomienkovom konaní. Po vyhodnotení pripomienok MŽP SR predloží návrh zákona na rokovanie vlády a po jeho schválení do NR SR. Účinnosť zákona je navrhovaná od 1. septembra 2023.
