Až pätina mladých ľudí na Slovensku vo veku 20 až 34 rokov sa vlani nevzdelávala ani nepracovala. Podľa najnovších údajov Európskeho štatistického úradu Eurostat sme si medziročne dokonca o pár desatín percentuálneho bodu pohoršili a prepadli sa o tri priečky. Upozornila na to v tlačovej správe analytička Slovenskej sporiteľne Lenka Buchláková.
Hospodárska kríza ako dôvod
Najviac, a to až tretinu z toho tvoria ženy. V rámci Európskej únie neštuduje ani nepracuje jeden zo šiestich Európanov vo veku 20 až 34 rokov.
To predstavuje predstavuje až 15 miliónov mladých ľudí. „Slovensko za vlaňajšok skončilo v tomto smere na tretej pozícii, za Talianskom a Gréckom. Medziročne sme si o tri priečky pohoršili. Ide o mladých, ktorí nielenže nechodia do školy, nepracujú, no ani sa nezúčastňujú odbornej prípravy,“ tvrdí Buchláková.
Dávku v nezamestnanosti v súčasnosti na Slovensku dostáva najviac ľudí od roku 2004
Dôvodom zhoršujúcich sa výsledkov v posledných rokoch je podľa nej hospodárska a finančná kríza, ktorá sťažila prístup mladým, ktorí nemali ambície ďalšieho vzdelávania, uplatniť sa na trhu práce. „Aj pandémia koronavírusu, ktorá sa značne podpísala pod zhoršenie nezamestnanosti, bude mať za následok zhoršenie výsledkov v tejto oblasti,“ uviedla analytička.
Časť nechce vôbec pracovať
Spomínaní Taliani majú až 28 % mladých neštudujúcich a Gréci viac ako štvrtinu. Najmenej nevzdelávajúcich sa a nepracujúcich majú Švédi (7 %), nasleduje Luxembursko (8 %), Holandsko (8,5 %) a Malta (9 %). „Ak porovnávame mužov a ženy, tak v európskom meradle je viac žien, ktoré neštudujú a nepracujú vo veku 20 až 34 rokov, a to až 20 %, u mužov to je 12 %,“ tvrdí Buchláková.
Takmer polovica mladých Slovákov býva u svojich rodičov, na vlastný byt či dom si musia brať pôžičky
V rámci skupiny mladých v tejto skupine sú takí, ktorí pracovať vôbec nechcú. Aj v tomto prípade sa číslo výrazne medziročne zvýšilo, v rámci 27 krajín únie ide o takmer 6 % mladých. Na Slovensku až 11 % mladých ľudí nechce vôbec pracovať alebo sa vzdelávať.
Slovensko má pritom podľa Buchlákovej jeden z najnižších podielov mladých vo veku 16 až 29 rokov, ktorí sú ohrození chudobou či sociálnym vylúčením.
Nelichotivé prvenstvo v rovnosti
Zo susedných krajín sa pred nami ocitla len Česká republika, ktorá má v tejto skupine 12 % mladých, čo je takmer o 5 % menej ako na Slovensku.
„V tejto štatistike na rozdiel od podielu mladých žien a mužov v mama hoteli neslávne vyhrávajú dievčatá nad chlapcami, ktoré sú častejšie ohrozené chudobou či sociálnym vylúčením. Dotvára to nelichotivé prvenstvo Slovenska v rámci rovnosti mužov a žien, ktoré sú na tom horšie napríklad v získavaní práce či sú menej platovo ohodnotené ako muži,“ povedala analytička.
Celkovo bolo mladých vo veku 16 až 19 rokov ohrozených chudobou či sociálnym vylúčením v rámci krajín EÚ v roku 2019 približne tretina, čo predstavuje takmer 22 miliónov mladých ľudí.