Zdroj z prostredia ukrajinskej armády vlani v novembri pre agentúru AFP uviedol, že Kyjev naďalej ovláda asi 800 kilometrov štvorcových ruského pohraničného regiónu, pričom podľa predchádzajúcich tvrdení mal predtým pod kontrolou takmer 1 400 kilometrov štvorcových.
Litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys uviedol, že jeho krajina bude od budúceho roka a minimálne do roku 2030 vynakladať 5 až 6 % svojho HDP na obranu. To je približne dvojnásobok súčasnej úrovne.
Oznámenie bolo načasované na pondelňajší Medzinárodný deň pamiatky obetí holokaustu, počas ktorého si svet pripomína 80 rokov od oslobodenia tábora smrti v Osvienčime.
K poslednému incidentu došlo v čase, keď sa krajiny okolo Baltského mora snažia posilniť svoju obranu po údajnej sabotáži podmorských káblov v ostatných mesiacoch, pričom niektorí pozorovatelia obviňujú Rusko.
Blanár tiež v kontexte blížiaceho sa 80. výročia ukončenia 2. svetovej vojny zdôraznil potrebu pamätať na všetky obete, i to, že históriu si treba pripomínať a dbať na to, aby sa viac neopakovala.
Osvienčim bol najväčší z vyhladzovacích táborov a stal sa symbolom genocídy šiestich miliónov európskych Židov nacistického Nemecka, z ktorých milión zomrel na mieste v rokoch 1940 až 1945 spolu s viac ako 100-tisíc ľuďmi nežidovského pôvodu.
Počas nedele prišli Rusi aj o tri tanky, 12 bojových obrnených vozidiel a áut na prepravu vojakov, 16 delostreleckých systémov a 59 vozidiel a autocisterien.
Spolu s podnikateľom Ladislavom Bašternákom čelia obžalobe pre neoprávnené uplatňovanie vratiek DPH v súvislosti s výstavbou komplexu Bonaparte aj Stanislav P. a Ivan P.