Dve hodiny neistoty, po ktorých prišiel neradostný verdikt: Gabriela Gajanová je definitívne štvrtá. V priebehu tohto času prišla dvakrát o medailu.
Najskôr na dráhe, keď finišovala štvrtá v behu na 800 m na majstrovstvách Európy do 23 rokov vo švédskom Gävle a potom, keď jej posun na 3. priečku po diskvalifikácii pôvodne bronzovej Powerovej zrušili po úspešnom proteste írskej výpravy.
Nenaplnené medailové ambície
„Keď som dobehla, bola som veľmi sklamaná, že je to opäť štvrté miesto a zopakoval sa vlaňajšok, keď som zostala tesne za pódiom na MSJ. Snažila som sa s tým vyrovnať, išla som hneď na dopingovú kontrolu, keď prišiel tréner a povedal mi, že by som mala byť tretia. Vzápätí doľahli na mňa pozitívne emócie, lebo som nečakala, že ešte môže byť z toho medaila. Keď sme však vyšli von, tak sme sa dozvedeli, že to nie je isté. Zase to na mňa doľahlo a už som len chcela, nech sa to skončí a nech som už na hoteli,“ podelila sa o svoje prvé dojmy 19-ročná atlétka, ktorá musela stráviť vývoj ako na hojdačke.
Aktualizované: Gajanovej ušiel bronz v osemstovke na európskom šampionáte do 23 rokov
Napokon z toho boli nenaplnené medailové ambície. „Na šampionát som nešla s konkrétnymi výkonnostnými cieľmi, na nich sa totiž nezvykne behať až tak rýchlo. Chcela som si vybojovať medailu, jej zisk zvyšuje kredit pretekára. Určite som sklamaná, že sa mi to nepodarilo, keďže sama od seba som mala veľké očakávania. Na druhej strane je to poučenie a veľká motivácia, aby som sa ďalej zlepšovala,“ snažila sa hľadať pozitíva mladá bežkyňa z AK ZŤS Martin, ktorá bude mať na tomto podujatí šancu na reparát aj o dva roky.
Prekvapil ju priebeh finále
Gajanová bola hlavnou favoritkou finále osemstovky. Postavenie líderky zo štartujúcich pretekárok na ME v tejto vekovej kategórii dokumentovalo aj modré štartové číslo, ktoré mala pripnuté na drese v Gävle. „Bola to zaujímavá skúsenosť. Musím sa priznať, že som pociťovala veľký tlak. Vnímala som, ako sa na mňa pozerajú súperky, ktoré zaregistrovali moje výkony. Aj doma sa odo mňa počítalo so zlatou medailou. V podvedomí som mala úlohu favoritky,“ priznala zverenka trénera Pavla Slouku v odpovedi na otázku agentúry SITA.
Jej osobný rekord je 2:00,58 min, v Gävle zabehla výkon 2:06,78 min. Nevyhla sa ani otázke, či nechcela zobrať osud do vlastných rúk a odbehnúť si vlastné preteky. „Prekvapil ma priebeh finále, čakala som, že súperky ma majú prekuknutú a zvolia inú taktiku. Prvých 200 m bolo rýchlych, potom prišla zmena tempa. Možno som mohla byť viac odvážna, ale v samotných pretekoch mi to nenapadlo,“
Írka jej pristúpila nohu
Zaujímavosťou je, že jej osudom bola Írka nielen vo finále, ale aj v rozbehu, v ktorom jej pristúpila nohu. Po ňom sa pre vyvrtnutý členok objavili pochybnosti, či bude môcť nastúpiť. „Zranenie to neovplyvnilo. Vo finále som sa snažila na to nemyslieť. Povedala som si, že budem bojovať. V závere som nezachytila nástup Britiek. Ťažko sa mi finišovalo, nemala som sily na finiš, na aký sú ľudia zvyknutí. Dúfala som, že aspoň 3. miesto by z toho mohlo byť, ale predstihla ma aj Írka,“ poznamenala Gajanová, ktorá prišla nielen o medailu, ale nateraz aj svoj druhý štart na mítingu Diamantovej ligy. „Mala som ísť do Londýna, ale najbližšie dni venujem doliečeniu členka.“
Po dvoch bronzových medailách z ME 2016 do 18 rokov v gruzínskom Tbilisi a MEJ 2017 v talianskom Grossete jej nepribudol do zbierky tretí kov tejto hodnoty. Naopak, takisto ako na MSJ 2018 vo fínskom Tampere zostala tesne za stupňom víťazov. „Pred rokom som bola tiež štvrtá, vtedy však v osobnom rekorde, preto som s vlaňajškom spokojnejšia. Verím, že o dva roky to bude lepšie. Pred touto sezónou sme mali dva ciele, ktorými boli medaila z ME do 23 rokov a splniť limit na MS v Dauhe. Limit mám, medailu nie, ale stále chuť pracovať na sebe a napredovať,“ dodala Gajanová.
