Prednostné hlasovanie má svoj význam, jeho reálny efekt je ale obmedzený, myslí si politológ Jakub Bardovič z Fakulty sociálnych vied Univerzity sv. Cyrila a Metoda v Trnave.
Do značnej miery neviditeľné
Ako uviedol v rozhovore pre agentúru SITA, príčinou je najmä existencia rozsiahlej 150-člennej kandidátnej listiny, v rámci ktorej sa hlasy voličstva napokon koncentrujú najmä na prvých pozíciách, a príležitostne aj na posledných. Stredové pozície kandidátnej listiny sú podľa politológa do značnej miery neviditeľné.
„Do toho ešte vstupuje mechanizmus obsadzovania kresiel konkrétnymi kandidátmi, ktorý kombinuje úlohu pozície na kandidátnej listine a umelo definovanú hranicu vo výške troch percent prednostných hlasov z platných hlasov danej politickej strany,“ vysvetľuje politológ.
Pozícia na kandidátnej listine
Spresňuje, že prednostné hlasovanie pre určitého kandidáta bude zohľadnené len v prípade, ak naplní túto požiadavku minimálne troch percent. Inak bude rozhodujúcou pozícia kandidujúceho na kandidátnej listine.
Bardovič: Strana pre podanie svojej kandidátnej listiny musí vo voľbách preukázať aj svoju „veľkosť“ (rozhovor)
Bardovič pripomína, že pri určovaní významu prednostných hlasov je potrebné mať na zreteli aj počet prednostných hlasov, ktoré má volič pri voľbách k dispozícii.
„Každopádne, ak podporí príslušného kandidáta dostatočný počet voličov, je vysoká pravdepodobnosť, že sa môže prekrúžkovať na zvoliteľnú pozíciu. Takéto príklady sa pravidelne objavujú vo voľbách,“ konštatuje politológ.