Dlh voči LGBTI menšine sa po referende zväčšil, tvrdí Kiska

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Andrej Kiska
Prezident SR Andrej Kiska počas oficiálneho vyhlásenia k referendu v Prezidentskom paláci. Bratislava, 9. február 2015. Foto: SITA/Robert Tappert

BRATISLAVA 9. februára (WEBNOVINY) – Diskusia pred referendom o ochrane rodiny podľa prezidenta Andreja Kisku ukázala, že príliš veľa ľudí nerozumie tomu, čo menšinu trápi, čo skutočne chce a ako žije.

„Tu máme dlh, a zdá sa mi, že po kampani, ktorá predchádzala referendu, sa tento dlh iba zväčšil,“ vyhlásil v pondelok pred médiami. Kiska preto podľa vlastných slov privítal vyjadrenia premiéra Fica, ktorý v parlamente povedal, že je povinnosťou vlády uľahčiť homosexuálom život. „V prípade, že bude premiér a vláda na tejto ceste považovať za užitočnú diskusiu moderovanú prezidentom, som pripravený pomôcť, aby sme tento dlh spoločne zmazali,“ dodal prezident.

Kiska kritizoval kampaň pred referendom

Kiska v pondelok v Prezidentskom paláci kritizoval kampaň pred referendom. „Počas kampane zaznievali aj zjednodušené, nepravdivé, necitlivé a veľakrát urážlivé tvrdenia a výroky. Bol som rozčarovaný z toho, ako v niektorých prejavoch prekročila verejná diskusia a kampaň pred referendom hranice základnej slušnosti ešte viac, než ktorákoľvek kampaň u nás doteraz.“

Obrazom: Takto hlasovali Slováci v referende

Prezident preto rozumie väčšine občanov, ktorí na referendum hlasovať nešli. Ako dodal, má však porozumenie aj pre tých, ktorí hlasovať boli a sú prekvapení aj výsledkom, aj emóciami, ktoré toto referendum vyvolalo. „Pre demokratickú spoločnosť a slobodnú krajinu, akou Slovensko je, nemôže byť dobrou správou, ak sa menšina radšej nezúčastňuje na kampani, v ktorej sa o nej neustále hovorí – ale v tejto atmosfére som úplne chápal ich dôvody,“ poznamenala ďalej hlava štátu.

Referendum o ochrane rodiny bolo už siedme neplatné v histórii

Kiskovi je ľúto, že mnohí ľudia museli prekonávať oprávnený strach z urážlivých názorov, kým sa rozhodli verejne v médiách alebo na blogoch vyrozprávať svoj osud. „Máme za sebou referendum, v ktorom žiadna otázka neobsahovala slovo rodina – ale v diskusii a kampani pred referendom bolo toto slovo zrejme najpoužívanejšie.“ Na margo referenda tiež Kiska uviedol, že nikto nemôže považovať za svoje víťazstvo, keď jedným z výsledkov plebiscitu sú aj rozhádané rodiny a priatelia.

VŠETKO O REFERENDE O OCHRANE RODINY SA DOČÍTATE

—–> TU.

Prezident pripomenul, že referendum o ochrane rodiny bolo už siedme neplatné v histórii. Bolo by však podľa jeho slov zlé, keby sme zlikvidovali inštitút referenda tým, že k nemu definitívne stratíme dôveru. „Zachovajme si tento nástroj, ale používajme ho rozumne a uvážlivo. Nespravme z referenda politický alebo ideologický nástroj nátlaku alebo propagandy. Verím, že ďalšie referendum bude aktom, ktorý bude zabezpečovať skutočný záujem ľudí našej krajiny,“ ukončil.

Vyhlásenie prezidenta Andreja Kisku k referendu

Pred 10 týždňami som na tomto mieste oznámil, že na základe rozhodnutia ústavného súdu vypisujem referendum, ktoré v sobotu aj prebehlo. Vtedy som tiež povedal, že ako prezident považujem za svoju nepísanú povinnosť zúčastniť sa na každom vypísanom referende. A odpovedal som aj na otázku, ako budem odpovedať. Urobil som to a povedal vtedy preto, lebo chcem vykonávať tento úrad otvorene – a ako človek priamo.

Tak ako som bol otvorený vtedy, budem otvorený aj dnes. Nikto nemôže považovať za svoje víťazstvo, keď jedným z výsledkov referenda sú aj rozhádané rodiny, priatelia. Domovy, pracoviská, chrámy, Slovensko, na ktorom pribudli nezmieriteľné nepriateľské emócie, ktoré tomuto referendu v mnohých prípadoch predchádzali. Dúfam, že nebude trvať tak dlho, ako sa nám zdalo pred referendom, kým si mnohí ľudia k sebe znovu nájdu cestu – a než sa začnú spolu normálne rozprávať ako predtým.

Vážim si a vždy budem podporovať angažovanosť. Budem tiež povzbudzovať k účasti na voľbách aj referendách. Ale v tomto prípade mám ľudské pochopenie pre veľkú väčšinu občanov Slovenska, ktorí v sobotu hlasovať neboli. Tak ako rozumiem aj pocitu nepochopenia mnohých tých, ktorí hlasovať boli a sú prekvapení aj výsledkom, aj emóciami, ktoré toto referendum vyvolalo.

Je prirodzené, že sú témy, kde proti sebe stoja rovnako závažné etické otázky. Ale napríklad hlasy kresťanských duchovných a teológov, ktorí nabádali k porozumeniu a ukazovali cestu k sebe, tak tieto hlasy boli prekričané – a počas kampane zaznievali aj zjednodušené, nepravdivé, necitlivé a veľakrát urážlivé tvrdenia a výroky. Bol som rozčarovaný z toho, ako v niektorých prejavoch prekročila verejná diskusia a kampaň pred referendom hranice základnej slušnosti ešte viac, než ktorákoľvek kampaň u nás doteraz.

Pre demokratickú spoločnosť a slobodnú krajinu, akou Slovensko je, nemôže byť dobrou správou, ak sa menšina radšej nezúčastňuje na kampani, v ktorej sa o nej neustále hovorí – ale v tejto atmosfére som úplne chápal ich dôvody. A je mi ľúto, že mnohí ľudia museli prekonávať oprávnený strach z urážlivých názorov, kým sa rozhodli verejne v médiách alebo na blogoch vyrozprávať svoj životný osud.

Po sobotňajšom referende sa nič nemení na tom, že manželstvo – ako vzťah muža a ženy – máme zapísané v ústave a zákonoch. Nič sa nemení ani na tom, že pojem manželstvo považuje väčšina občanov Slovenska za synonymum vzťahu muža a ženy. Sám k nim patrím. Iná vec je rešpekt a porozumenie spoločnosti k menšine. Diskusia pred referendom ukázala, že príliš veľa ľudí nerozumie tomu, čo menšinu trápi, čo skutočne chce a ako žije. Tu máme dlh, a zdá sa mi, že po kampani, ktorá predchádzala referendu, sa tento dlh iba zväčšil. Preto som prijal s veľkým porozumením aj vyjadrenia predsedu vlády v parlamente voči párom rovnakého pohlavia. V prípade, že bude premiér a vláda na tejto ceste považovať za užitočnú diskusiu moderovanú prezidentom, som pripravený pomôcť, aby sme tento dlh spoločne zmazali. Potešili ma aj mnohé triezve a vyvážené hodnotenia, ktoré som zaznamenal po zverejnení výsledkov referenda. Myslím si, že ak sa zbavíme predsudkov, ak nepôjdeme do krajností , môžeme na Slovensku dospieť k riešeniam, ktoré sú pre menšinu dôstojné, ktorým bude rozumieť väčšina, a ktoré budú všeobecne prijateľným kľúčom porozumenia a spolužitia.

Rovnako ako v prípade prvej otázky, po tomto referende sa u nás nič nemení ani na tom, že ani doteraz neboli a nie sú možné adopcie detí pármi rovnakého pohlavia. To však neznamená, že u nás nežijú a nebudú žiť také páry rovnakého pohlavia, kde je jeden z partnerov otcom alebo matkou dieťa – a ktorí vychovávajú deti a príkladne sa o ne starajú. Nedopusťme, prosím, takú atmosféru v spoločnosti, aby sa deti z takýchto rodín mohli cítiť vysmievané, odstrkované alebo inak atakované.

Referendum neprinieslo platný výsledok ani v tretej otázke. Ani v diskusii pred referendom som nezaznamenal vypuklé opakované prípady neprimeraného vyučovania v tejto oblasti, ktoré by sa stali u nás. Sám som otcom malých detí a tiež by som ako rodič nesúhlasil, aby ich v škole učili veci neprimerané veku alebo dobrým mravom. Domnievam sa, že vláda a ministerstvo školstva má dostatok možností, aby táto otázka nemusela byť v budúcnosti vôbec nastolená.

Máme za sebou referendum, v ktorom žiadna otázka neobsahovala slovo „rodina“ – ale v diskusii a kampani pred referendom bolo toto slovo zrejme najpoužívanejšie.

Máme za sebou ôsme celoštátne referendum – pritom sedem z nich sa skončilo bez výsledku, vrátane tohto. A to jedno-jediné, pritom veľmi dôležité, bolo platné len veľmi tesne. Akoby sa referendum u nás stalo viac nástrojom nejakého boja, a nie nástrojom, v ktorom získame nejaký výsledok. V obciach a mestách používame referendum na rozhodovanie občanov o dôležitých otázkach podľa môjho názoru stále málo a zriedka. Je možné, že po tomto referende a na základe toho, že tento rok je rokom, v ktorom sa vyhrotí predvolebný súboj, sa nájdu jednotlivci, ktorí sa pokúsia zorganizovať ďalšie referendá. Chcel by som zdôrazniť: Bolo by zlé, keby sme na Slovensku opakovanou skúsenosťou zlikvidovali inštitút referenda tým, že k nemu definitívne stratíme dôveru. Zachovajme si tento nástroj, ale používajme ho rozumne a uvážlivo. Nespravme z referenda politický alebo ideologický nástroj nátlaku alebo propagandy. Verím, že ďalšie referendum bude aktom, ktorý bude zabezpečovať skutočný záujem ľudí našej krajiny.

A ešte celkom na záver: Dovoľte mi s nádejou sa obrátiť na organizácie a aktivistov, ktorí viedli kampaň – či ju už viedli za sobotňajšie referendum alebo proti nemu – ale aj na všetkých ľudí, ktorí sa akýmkoľvek spôsobom zapojili do diskusií verejne, v súkromí, na sociálnych sieťach alebo v práci, vrátane kňazov a duchovných cirkví: Slovensko je malá, ale pestrá krajina a naša súdržnosť sa musí odvíjať od vzájomnej tolerancie, úcty a pochopenia. Toto nie je program – to je nevyhnutnosť. Ponechajme si každý svoje presvedčenie – ľudské, náboženské, svetonázorové – ale pokúsme sa pochopiť a porozumieť nielen tomu vlastnému. Nesúhlas s druhými nesmie znamenať nepriateľstvo alebo pokušenie nad niekým zvíťaziť.

Pretože Slovensko patrí každému z nás rovnako.

Ďalšie k téme

Zdieľať na Facebooku Zdieľať Odoslať na WhatsApp Odoslať
Viac k osobe Andrej Kiska