Slováci aj vlani najčastejšie cestovali za oddychom a rekreáciou. V minulom roku uskutočnili vyše 12 miliónov ciest, rekordné bolo dovolenkové cestovanie do zahraničia. Historicky najvyššie hodnoty dosiahol počet krátkodobých aj dlhodobých zahraničných dovolenkových ciest, pričom v oboch prípadoch prekonal predpandemickú úroveň. Informoval o tom Štatistický úrad (ŠÚ) SR.
Počet prenocovaní medziročne klesol
Obyvatelia Slovenska v minulom roku uskutočnili celkovo 12,2 milióna ciest s prenocovaním za osobným či služobným účelom. Ich počet medziročne vzrástol o 0,3 %, oproti cestovateľsky najúspešnejšiemu roku 2019 bol však stále o 12,2 % nižší. Vtedy sa počet ciest blížil k 14 miliónom.
Slováci vlani najčastejšie volili cesty zamerané na oddych a rekreáciu. Dovedna ich uskutočnili 11,5 milióna, čo bol medziročný nárast o 2,1 %. V porovnaní s rekordným rokom 2019 ich však stále bolo o 5 % menej. Tento typ ciest tvorí až 94 % zo všetkých ciest Slovákov.
Slováci vlani cestovali menej. Pribudli aj ľudia, ktorí si dovolenku vôbec nedopriali
Počet prenocovaní dovolenkárov medziročne mierne klesol, v súhrne ich bolo 50 miliónov. V minulom roku poklesli počty služobných ciest i prenocovaní v rámci nich. Počet prenocovaní medziročne klesol o 37,4 %. V porovnaní s predpandemickým rokom oba typy ciest zaostávali v ich celkovom počte, ako aj v počte prenocovaní.
Dlhodobé dovolenkové pobyty
Väčšinu súkromných ciest tvorili pobyty na Slovensku. Slováci za minulý rok uskutočnili takmer 6,9 milióna takýchto ciest, ich počet sa medziročne nepatrne znížil (- 0,3 %). K hodnotám v predpandemickom roku 2019 chýbalo ešte vyše 10 %.
V rámci Slovenska trávili rekreanti na pobytoch najčastejšie jednu až tri noc, tieto krátkodobé dovolenky tvorili tri štvrtiny všetkých domácich pobytov (5,1 mil. ciest). V medziročnom porovnaní zaznamenali nárast o 2,2 %, ale k hodnotám spred pandémie chýbalo ešte 2,1 % ciest.
Dlhodobé pobyty na štyri a viac nocí tvorili štvrtinu vlaňajších ciest po Slovensku, ich počet medziročne klesol o 7 %. Slováci pri svojich cestách vlani uprednostňovali najmä ubytovanie v hoteloch, penziónoch či prenájom v súkromí. Takýchto pobytov bolo vlani medziročne o 5 % viac.
Cesty za účelom návštevy príbuzných
Ich počet dokonca nepatrne prekonal aj rekordný rok 2019, a to najmä pre rastúcu obľúbenosť ubytovania v súkromí. Počet ciest spojených s ubytovaním bol pritom až o polovicu vyšší ako v období pred pandémiou.
Domáce cesty s neprenajatým ubytovaním však medziročne stratili 7,5 %. Zahrnuté v tom je aj ubytovanie u príbuzných a známych, pobyt na vlastnej chate či chalupe alebo v inom neprenajatom ubytovaní.
Južné Čechy ponúknu festivaly, divadlo a unikátne zážitky i mimo hlavnej sezóny
Vyše polovicu vlaňajších súkromných ciest tvorili dovolenky či rekreácie. Ich počet po šiestich rokoch opäť presiahol štyri milióny. Približne o polovicu však klesli cesty za účelom návštevy príbuzných alebo priateľov.
Slováci v minulom roku cestovali najmä autami, tento typ dopravy pokryl 80 % pobytov na Slovensku. Medziročne vzrástlo využívanie autobusovej dopravy či vlakov. Najčastejšie Slováci v minulom roku cestovali do Vysokých Tatier.
Počet zahraničných pobytov
Počet zahraničných pobytov vlani dosiahol historické maximum. Slováci v roku 2025 uskutočnili celkovo 4,6 milióna súkromných ciest do zahraničia. Ich počet dosiahol rekordnú úroveň, doterajšie maximum z roku 2019 prekonal o 5,1 %.
Preferované boli najmä dlhodobé cesty za hranice Slovenska, ktoré vlani tvorili viac než dve tretiny zo všetkých ciest do cudziny. Pobyty mimo Slovenska na viac ako osem nocí tvorili až pätinu ciest do zahraničia.
Najviac vzrástli zahraničné cesty vo vekovej kategórie 25 až 44 rokov. Ľudia v tejto vekovej skupine vlani uskutočnili 1,8 milióna ciest do cudziny, čo bolo najviac za posledných sedem rokov. Naopak, seniori cestovali do zahraničia menej, počet ich ciest medziročne klesol o 33 %.
Najčastejšia cesta autom
Slováci do zahraničia v minulom roku cestovali najčastejšie autom (takmer 2,2 milióna ciest). Viac ako tretina ciest bola letecky (1,7 milióna), čo bolo o štvrtinu viac ako v cestovateľsky najúspešnejšom roku 2019.
Vyše pätina zahraničných ciest za osobným účelom s prenocovaním smerovala aj vlani do Českej republiky. Slováci tu absolvovali 972-tisíc pobytov, medziročne ich počet vzrástol o 4 %. Počet nocí strávených u českých susedov však medziročne zaostal o 6 % a klesol na tri milióny prenocovaní.
Bezpečnosť vytláča cenu. Slováci menia dovolenkové návyky, rastie strach aj tlak na rozpočty
Slovákmi obľúbené Chorvátsko bolo vlani druhou najnavštevovanejšou zahraničnou destináciou. Slováci v minulom roku do Chorvátska uskutočnili vyše pol milióna ciest. Strávili tu dokopy takmer 3,9 milióna nocí, v porovnaní s rokom 2024 počet prenocovaní však mierne klesol.
Dovolenka doma vs. v zahraničí
K ďalším obľúbeným dovolenkovým destináciám aj vlani patrili Maďarsko, Taliansko či Poľsko. Rakúsko predbehlo v návštevnosti Turecko, ktoré v minulom roku zaznamenalo pokles. Pri cestách do zahraničia Slovákov lákali najmä návštevy miest (2,3 mil. ciest).
Nasledovali pobyty pri mori (1,8 mil.), ktoré o štvrtinu predbehli hodnoty z roku 2019. Najdynamickejšie však rástli výlety do hôr, ktoré medziročné stúpli o pätinu a v porovnaní s rokom 2019 až o polovicu.
Slováci vlani na domáce pobyty minuli v priemere 219 eur a na cesty do zahraničia 690 eur. Výdavky pri oboch typoch ciest vlani mierne klesli. Priemerné náklady na kratšie domáce pobyty do troch nocí medziročne vzrástli o 10 %, a to na 173 eur. Naopak, dlhšie pobyty o rovnaké percento zlacneli, Slováci na nich v priemere vlani minuli 356 eur.
Cesty obyvateľov SR
Krátkodobé pobyty v zahraničí dovolenkárov vlani vyšli v priemere na 265 eur, čo je o 20 % menej. Výdavky na dlhšie zahraničné pobyty však mierne vzrástli, a to na priemerných 926 eur. Do pobytov Slováci vlani investovali takmer o polovicu viac ako pred pandémiou.
Európsky hit pre cestovateľov? Trenčín patrí medzi najvýhodnejšie mestá na víkendový pobyt
Údaje vyplývajú z výstupov zisťovania o dovolenkových a služobných cestách za rok 2025. Poskytujú informácie o cestách obyvateľov SR za osobným a služobným účelom v rámci Slovenska aj do zahraničia, ako aj o súvisiacich výdavkoch na pobyty.
Cesty za osobným účelom sú členené napríklad podľa ich dĺžky, destinácie, účelu, veku cestujúcich, typu cieľového miesta, ubytovania a použitého dopravného prostriedku. Samostatne sa pritom sledujú aj domáce a zahraničné služobné cesty.
