Americký atmosférický vedec sa počas výskumu búrok v roku 2008 ocitol vo veľmi nebezpečnej situácii. Pri terénnom sledovaní supercelárnych búrok neďaleko mesta Oberlin ho spolu s tímom zastihlo tornádo, ktoré sa začalo pohybovať priamo smerom k ich vozidlám. O svojej skúsenosti neskôr napísal článok pre The Conversation a jeho výpoveď následne prevzali aj ďalšie vedecké médiá vrátane Scientific American a Live Science.
Ako vznikajú tornáda?
Búrka sa zmenila v priebehu niekoľkých minút
Vedec spolu so študentmi sledoval vývoj supercelárnych búrok v severozápadnej časti štátu Kansas. Supercela je typ silnej búrky s rotujúcim výstupným prúdením a práve z takýchto búrok môžu vzniknúť tornáda.
Počasie sa však začalo veľmi rýchlo zhoršovať. Obloha bola podľa jeho slov taká tmavá, že museli počas dňa zapnúť svetlá na autách. Krátko nato sa v blízkosti vytvorilo tornádo, ktoré sa začalo presúvať ich smerom.
Ľuďom v ostatných vozidlách sa podarilo z oblasti odísť, no jedno auto zostalo v zóne hustých trosiek a prachu. Vedec neskôr uviedol, že v určitom momente nevidel ani prednú kapotu vozidla.
Auto otočil proti vetru
Atmosférický odborník nikdy netvrdil, že sa nachádzal presne v strede tornáda. Opísal však, že sa dostal veľmi blízko jadra víru a ocitol sa v oblasti extrémne silného vetra a lietajúcich trosiek.
Keď si uvedomil, že z miesta pravdepodobne nestihne uniknúť, otočil auto čelom proti vetru. Dúfal, že aerodynamika vozidla pomôže udržať ho stabilné a zníži riziko prevrátenia. Sám však priznal, že išlo o improvizované rozhodnutie v kritickej situácii, nie o odporúčaný bezpečnostný postup.
Zároveň uviedol, že sa pokúšal dostať z auta do priekopy, čo býva pri tornádach odporúčaný spôsob ochrany. Sila vetra mu to však podľa jeho slov neumožnila.
Tlak, hluk a absolútna tma
Najsilnejším zážitkom bol podľa vedca extrémny hluk a prudké zmeny tlaku vzduchu. Tie spôsobovali výraznú bolesť uší a silný tlak na hlavu.
Výskumné prístroje v vozidlách zaznamenávali rýchlosť vetra, tlak, vlhkosť aj smer prúdenia. Na základe meraní odhadol, že vietor mohol v blízkosti tornáda dosahovať približne 322 kilometrov za hodinu. Nešlo však o priame meranie presne v strede tornáda, ale o odhad vychádzajúci z dostupných dát.
Vedec zároveň vysvetlil, že vo vnútri nebolo možné nič jasne vidieť. Okolie tvorila tmavá zmes prachu, pôdy, slamy a ďalších trosiek unášaných vetrom. Pokúsil sa dokonca situáciu odfotografovať, no fotoaparát nedokázal v tme zaznamenať použiteľný obraz.
Najhoršie chvíle trvali menej než minútu
Podľa údajov z meracích prístrojov trvala najkritickejšia časť situácie menej než jednu minútu, hoci jemu samotnému sa zdala výrazne dlhšia.
Po prechode tornáda zostalo auto pokryté blatom a troskami. V spojoch karosérie sa nachádzali kúsky slamy a časť strechy vozidla bola mierne poškodená silou vetra.
Tornáda patria medzi najnebezpečnejšie prejavy počasia
Tornáda dokážu vytvárať najvyššie rýchlosti vetra na Zemi a predstavujú veľké nebezpečenstvo najmä kvôli lietajúcim troskám. Podľa údajov z amerických zdrojov zahynulo v Spojených štátoch počas roku 2025 v dôsledku tornád 61 ľudí.
Meteorológovia odporúčajú, aby sa ľudia počas výstrahy pred tornádom ukryli v pevnej budove, ideálne v pivnici alebo v miestnosti bez okien na najnižšom podlaží. Ak takýto úkryt nie je dostupný, za bezpečnejšie sa považuje ľahnúť si do terénnej priehlbiny alebo priekopy a chrániť si hlavu pred troskami.
