Egyptské pyramídy patria medzi najväčšie záhady starovekého sveta. Už desaťročia fascinujú archeológov, historikov aj bežných ľudí, ktorí sa snažia pochopiť, ako mohli byť také obrovské stavby vytvorené bez moderných strojov, žeriavov či motorových vozidiel. Najnovší vedecký výskum teraz prináša zaujímavú teóriu, ktorá by mohla vysvetliť časť tohto dávneho tajomstva.
Podľa skupiny vedcov mohla pri výstavbe jednej z najstarších egyptských pyramíd zohrávať dôležitú úlohu voda. Hoci táto predstava znie na prvé počutie neuveriteľne, výsledky výskumu naznačujú, že starovekí Egypťania mohli využívať technológie založené na princípoch hydrauliky oveľa skôr, než sa doteraz predpokladalo.
Staroveká stavba, ktorá dodnes vyvoláva otázky
Džoserova pyramída, nachádzajúca sa v oblasti Sakkára, je považovaná za najstaršiu známu egyptskú pyramídu. Vznikla približne okolo roku 2680 pred naším letopočtom a predstavovala významný míľnik v dejinách architektúry.
Monumentálna šesťstupňová stavba dosahuje výšku približne 60 metrov a na jej výstavbu bolo použitých viac než 330-tisíc kubických metrov kamenného materiálu a ílu. Autorom projektu bol legendárny Imhotep, ktorý zastával funkciu vezíra faraóna Džosera a zároveň bol považovaný za jedného z najvýznamnejších staviteľov svojej doby.
Aj po viac ako štyroch tisícročiach zostáva otázka spôsobu výstavby tejto pyramídy predmetom vedeckých diskusií.
Teória, ktorá môže prepísať učebnice
Medzinárodný tím výskumníkov vedený Guillaumeom Pitonom z Univerzity Grenoble Alpes prišiel s hypotézou, podľa ktorej mohli Egypťania využívať sofistikovaný systém pracujúci s vodou.
Vedci sa domnievajú, že vnútorné usporiadanie pyramídy a okolité stavebné prvky naznačujú existenciu hydraulického mechanizmu, ktorý mohol pomáhať pri zdvíhaní obrovských kamenných blokov do vyšších častí stavby.
Ak by sa táto teória potvrdila, išlo by o jeden z najvýznamnejších objavov v oblasti výskumu starovekého Egypta za posledné desaťročia.
Video vysvetľujúce túto hypotézu si môžete pozrieť tu:
Mohla pri pyramíde fungovať obrovská vodná infraštruktúra?
Výskumníci predpokladajú, že súčasťou stavebného systému bola rozsiahla sústava vodných stavieb. Kľúčovú úlohu mohla zohrávať priehrada známa ako Gisr el-Mudir, ktorá sa nachádza západne od pyramídy.
Táto masívna stavba mala podľa archeologických nálezov mimoriadne hrubé múry, miestami široké až 15 metrov. Doteraz sa predpokladalo, že slúžila najmä na reguláciu vody, ochranu pred záplavami alebo zavlažovanie. Nová hypotéza však naznačuje, že mohla byť zároveň súčasťou logistického systému používaného pri výstavbe pyramídy.
Vedci sa domnievajú, že voda z Nílu mohla byť privádzaná práve do tejto oblasti, kde sa následne čistila a pripravovala na ďalšie využitie.
Staroveká „čistička vody“?
Mimoriadne zaujímavým objavom sa stala kamenná štruktúra nachádzajúca sa v jednej z priekop. Archeológovia v nej identifikovali rad hlbokých výkopov a technických prvkov, ktoré podľa nich pripomínajú zariadenie na sedimentáciu a filtráciu vody.
Ak je táto interpretácia správna, znamenalo by to, že Egypťania vedeli efektívne pracovať s vodou nielen pri poľnohospodárstve, ale aj pri rozsiahlych stavebných projektoch.
Takéto riešenie by zároveň znižovalo riziko zanášania ďalších častí systému bahnom a sedimentmi.
Podzemné nádrže ukryté pod pyramídou
Po prefiltrovaní mala voda pokračovať cez približne 400 metrov dlhý skalný kanál vytesaný do podložia. Tento žľab siahal do hĺbky takmer 30 metrov a obsahoval priestory určené na ďalšie usadzovanie jemných nečistôt.
Následne mala voda smerovať do siete podzemných tunelov vedúcich pod samotnú pyramídu.
Práve tu sa nachádza jedna z najzaujímavejších častí celej hypotézy. Vedci predpokladajú, že v centrálnej šachte pod pyramídou sa mohla zhromažďovať voda vytvárajúca vztlakovú silu. Táto energia by následne mohla pomáhať pri zdvíhaní obrovských kamenných blokov smerom nahor.
Inými slovami, namiesto toho, aby stavitelia prenášali všetky kamene výlučne pomocou ľudskej sily a rámp, časť práce mohol vykonávať sofistikovaný vodný mechanizmus.
Hydraulický výťah pred viac ako 4 500 rokmi?
Podľa autorov štúdie mohol systém fungovať podobne ako výťah využívajúci opakované napúšťanie a vypúšťanie vody.
Pri správnom riadení toku vody vzniká tlak a vztlak, ktoré dokážu pohybovať veľmi ťažkými predmetmi. Vedci prirovnávajú tento proces k spôsobu, akým sa láva vytláča smerom nahor počas sopečnej činnosti.
Takýto mechanizmus by výrazne zjednodušil presúvanie stavebného materiálu do vyšších úrovní pyramídy a zároveň by vysvetľoval niektoré konštrukčné prvky, ktoré archeológovia v oblasti objavili.
Voda nebola pre Egypťanov ničím novým
Historické dôkazy už dávnejšie ukázali, že starovekí Egypťania boli výbornými odborníkmi na hospodárenie s vodou. Níl bol základom ich civilizácie a slúžil nielen ako zdroj obživy, ale aj ako hlavná dopravná tepna.
Po rieke sa pravidelne prepravovali obrovské kamenné bloky z lomov do miest, kde prebiehala výstavba chrámov, hrobiek a ďalších monumentálnych stavieb.
Práve preto nie je predstava využitia vody pri stavebných prácach úplne nereálna. Nová hypotéza však ide podstatne ďalej a naznačuje, že Egypťania mohli vodu využívať aj ako zdroj mechanickej energie.
Vedci zatiaľ hovoria len o hypotéze
Hoci nová teória vzbudila veľký záujem odbornej verejnosti, samotní autori výskumu upozorňujú, že zatiaľ nejde o definitívne potvrdený fakt.
Na overenie hypotézy bude potrebné vykonať ďalšie geologické a archeologické prieskumy. Vedci plánujú analyzovať vzorky z okolia pyramídy aj z jej vnútorných priestorov, aby zistili, či sa v nich zachovali stopy dávnej prítomnosti vody.
Práve tieto dôkazy by mohli rozhodnúť o tom, či išlo o prelomový objav, alebo len o zaujímavú, no nepotvrdenú teóriu.
Isté však je, že Džoserova pyramída aj po viac ako 4 500 rokoch naďalej odhaľuje nové tajomstvá. A možno práve voda bola jedným z hlavných pomocníkov staviteľov, ktorí vytvorili jednu z najobdivovanejších stavieb ľudskej histórie.
