Teflónové panvice patria medzi najobľúbenejšie kuchynské pomôcky. Okolo ich bezpečnosti však už roky kolujú rôzne názory.
Sú skutočne rizikom pre zdravie, alebo ide len o pretrvávajúce obavy z minulosti? Odpoveď nie je úplne jednoznačná.
Rovnako dôležité je vedieť, ako sa o ne správne starať, aby vydržali čo najdlhšie a zachovali si svoje vlastnosti.
Kontroverzie okolo teflónu vznikli pred rokmi
Na prelome tisícročí sa spoločnosť DuPont dostala do centra rozsiahlej právnej kauzy.
Žaloby podali nielen bývalí zamestnanci, ale aj farmári a obyvatelia žijúci v okolí závodu na výrobu teflónu v americkej Západnej Virgínii.
Príčinou boli vážne zdravotné problémy, ktoré súviseli s výrobou aj nakladaním s chemickým odpadom.
Práve odvtedy sa začalo intenzívnejšie diskutovať aj o bezpečnosti samotných teflónových povrchov používaných v kuchynskom riade.
Jednoduchá odpoveď na otázku, či sú bezpečné alebo nie, však neexistuje.
Čo je vlastne teflón
Teflón je obchodný názov chemickej zlúčeniny polytetrafluóretylén (PTFE), ktorá patrí do skupiny perfluórovaných a polyfluórovaných látok označovaných ako PFAS.
Do tejto skupiny patrí približne deväťtisíc rôznych chemických zlúčenín, ktoré sú známe aj ako takzvané „večné chemikálie“.
Ich charakteristickou vlastnosťou je mimoriadne pomalý rozklad. Postupne sa rozpadajú na mikroplasty, ktoré predstavujú záťaž pre životné prostredie aj ľudské zdravie.
Do skupiny PFAS patria aj látky PFOA a PFOS. Tie sa v minulosti používali pri výrobe nepriľnavých povrchov a v stopových množstvách sa mohli dostať aj do hotových výrobkov.
Najväčšie riziko predstavovali najmä menej kvalitné povrchy s krátkou životnosťou, ktoré sa začali odlupovať alebo poškodzovať.
Najväčší problém vzniká pri výrobe a likvidácii
Najväčšie riziko spojené s PFAS nesúvisí priamo s používaním panvíc. Oveľa väčším problémom je výroba týchto materiálov a ich následná likvidácia.
Mikroplasty a ďalšie častice sa môžu dostať do vody aj ovzdušia, pričom ich odstránenie je mimoriadne náročné, pretože sú veľmi odolné.
Nejde pritom iba o kuchynský riad. Rovnaké látky sa používajú aj pri výrobe mnohých ďalších výrobkov, napríklad outdoorového oblečenia.
Samotný riad s nepriľnavým povrchom preto predstavuje len malú časť celkového problému.
Polytetrafluóretylén (PTFE) nie je zakázanou látkou a pri jeho používaní na kuchynskom riade nebola potvrdená zdravotná škodlivosť.
Pri varení dodržiavajte základné pravidlá
Ak ide o kvalitný certifikovaný teflónový povrch, nemal by predstavovať zdravotné riziko. Aby však zostal bezpečný aj funkčný čo najdlhšie, je potrebné dodržiavať niekoľko zásad.
Najdôležitejšie je používať vhodné kuchynské náradie. Nepriľnavé povrchy sa totiž veľmi ľahko poškriabu. Ideálnou voľbou sú drevené alebo kvalitné silikónové varešky a obracačky.
Aj keď výrobca uvádza, že panvica znesie kovové kuchynské pomôcky, neodporúča sa miešať jedlo nožom alebo vidličkou. Ostré hroty môžu vytvárať drobné trhlinky, ktoré skracujú životnosť povrchu.
Pozor aj na príliš vysoké teploty
Dôležitú úlohu zohráva aj teplota pri varení. Odborníci neodporúčajú zahrievať panvicu, najmä keď je prázdna, na viac ako 260 °C.
Pri takto vysokých teplotách sa môže teflón začať chemicky rozkladať a uvoľňovať sa z povrchu.
Počas bežného varenia však takáto situácia spravidla nenastáva, pretože časť tepla pohlcuje pripravované jedlo a riad sa na také vysoké teploty bežne nezahreje.
Šetrné čistenie predlžuje životnosť
Opatrnosť je vhodná aj pri umývaní a skladovaní.
Panvice s teflónovým povrchom by sa nemali pravidelne umývať v umývačke riadu. Ak je to možné, používajte ju len výnimočne. Rovnako sa neodporúčajú agresívne čistiace prostriedky.
Ak nepriľnavá vrstva stále funguje správne, vo väčšine prípadov postačí opláchnutie teplou vodou.
V prípade potreby možno použiť malé množstvo prostriedku na riad, pretože zvyšky jedla sa z povrchu zvyčajne veľmi ľahko odstránia.
Správne skladovanie je rovnako dôležité
Poškodenie môže vzniknúť aj počas skladovania.
Preto sa odporúča medzi jednotlivé panvice alebo hrnce vložiť ochranný textilný obal alebo aspoň mäkkú textilnú vložku, ktorá zabráni mechanickému poškodeniu povrchu.
Ani pri dôslednej starostlivosti však nepriľnavá vrstva nevydrží navždy. Bežne sa odporúča vymeniť teflónovú panvicu približne raz za tri roky.
Pri kúpe nerozhoduje iba cena
Pri výbere novej panvice sa neoplatí riadiť výlučne cenou. Lacné modely bývajú vyrobené z menej kvalitných materiálov, ktoré sa pôsobením vysokých teplôt môžu deformovať.
Takéto panvice sa nielen horšie používajú, ale zároveň rýchlejšie strácajú nepriľnavé vlastnosti a sú náchylnejšie na poškriabanie.
Na druhej strane nie je potrebné investovať ani do veľmi drahých modelov, pretože aj kvalitné teflónové panvice majú obmedzenú životnosť.
Pri kúpe sa odporúča sledovať certifikácie výrobku. Tie by mali potvrdzovať, že nepriľnavý povrch neobsahuje látky PFOA ani PFOS a počas výroby nedošlo ku kontaminácii týmito chemikáliami.
Treba však dodať, že obe látky sú v Európskej únii od roku 2019 zakázané a veľkí výrobcovia ich už nepoužívajú ani v iných častiach sveta.
Ak preto siahnete po kvalitnom výrobku a budete ho správne používať, svoje zdravie by ste nemali ohroziť.
História teflónu siaha do roku 1938
Polytetrafluóretylén objavil v roku 1938 americký chemik Roy Plunkett počas vývoja nového chladiaceho média pre spoločnosť DuPont.
Na výrobu nepriľnavých povrchov sa však patentovaný teflón začal využívať až o mnoho rokov neskôr.
Dovtedy našiel uplatnenie napríklad pri výrobe plášťa atómovej bomby, po druhej svetovej vojne sa rozšíril do chemického, elektrotechnického aj automobilového priemyslu a v roku 1969 bol súčasťou skafandrov astronautov pri lete na Mesiac.
Popularitu si získal vďaka svojej odolnosti voči vysokým aj nízkym teplotám, chemikáliám, korózii a tiež výborným izolačným vlastnostiam.
Jeho najznámejšou vlastnosťou však zostáva nepriľnavosť.
Prvú panvicu s teflónovým povrchom vyrobil v roku 1954 francúzsky inžinier Marc Grégoire. O dva roky neskôr založil spoločnosť Tefal, ktorej názov vznikol spojením slov Teflon a Aluminium.
Sú keramické panvice lepšou voľbou?
Po afére spojenej s teflónom sa počas posledných dvoch desaťročí začali výraznejšie presadzovať keramické nepriľnavé povrchy.
Neobsahujú PTFE ani ďalšie zlúčeniny zo skupiny PFAS, a preto ani pri veľmi vysokých teplotách neuvoľňujú tieto problematické látky.
Ich nepriľnavosť zabezpečuje oxid kremičitý, ktorý sa považuje za zdravotne neškodný.
Keramický riad možno umývať aj v umývačke riadu, stále sa však odporúča vyhýbať abrazívnym a silným čistiacim prostriedkom. Pred uskladnením by mal byť vždy dokonale čistý a suchý.
Ani keramické povrchy však nie sú večné. Pri intenzívnom používaní býva ich životnosť často kratšia než pri kvalitných teflónových panviciach.
