Invázne druhy rastlín a živočíchov predstavujú v Európe čoraz väčší problém. Vďaka intenzívnej doprave, medzinárodnému obchodu a meniacim sa klimatickým podmienkam sa organizmy dostávajú aj do oblastí, kde sa prirodzene nevyskytovali. Niektoré z nich sa dokážu rýchlo rozšíriť a spôsobovať škody v poľnohospodárstve, záhradníctve či prírodných ekosystémoch.
Jedným z druhov, ktoré vzbudzujú pozornosť odborníkov, je chrústovec japonský (Popillia japonica), známy aj ako japonský chrobák. Práve jeho výskyt v Nemecku viedol miestne úrady k prijatiu mimoriadnych opatrení.
Škodca pochádzajúci z Japonska
Chrústovec japonský pochádza z Japonska, kde jeho populácie regulujú prirodzení nepriatelia. V Európe a Severnej Amerike však patrí medzi významných škodcov. Dospelé jedince poškodzujú listy, kvety a plody mnohých rastlín, zatiaľ čo larvy sa vyvíjajú v pôde a živia sa koreňmi tráv.
Podľa odborných údajov môže napádať približne 300 až 400 druhov rastlín vrátane ovocných stromov, viniča, ruží, jahôd, malín či okrasných drevín. Pri silnom premnožení dokáže spôsobiť výrazné hospodárske škody.
Mimoriadne opatrenia v Hesensku
V nemeckej spolkovej krajine Hesensko bol zaznamenaný výskyt tohto karanténneho škodcu. Miestne úrady preto prijali sériu opatrení zameraných na obmedzenie jeho šírenia.
Jedným z nich je aj zákaz zavlažovania trávnikov a niektorých zelených plôch v dotknutej oblasti. Dôvod je jednoduchý – samičky kladú vajíčka prednostne do vlhkej pôdy, kde majú larvy vhodné podmienky na vývoj. Obmedzenie polievania má znížiť atraktivitu prostredia pre rozmnožovanie škodcu.
Opatrenie sa týka konkrétnej oblasti v okolí obce Trebur v Hesensku a platí počas obdobia, keď je riziko rozmnožovania najvyššie. Nejde teda o celonemecký zákaz, ale o lokálne opatrenie prijaté v zamorenej zóne.
Ako vyzerá chrústovec japonský
Dospelý chrústovec japonský je pomerne malý. Meria približne 8 až 11 milimetrov a má kovovo zelenú hlavu a hruď. Krovky sú medenohnedé až hnedé. Typickým znakom sú biele chumáčiky chĺpkov po bokoch zadnej časti tela, podľa ktorých ho možno odlíšiť od podobných domácich druhov chrobákov.
Larvy žijú pod zemou, kde poškodzujú koreňový systém tráv. Následkom môže byť žltnutie, slabnutie alebo odumieranie trávnikov.
Karanténny škodca Európskej únie
Chrústovec japonský patrí medzi karanténnych škodcov Európskej únie. To znamená, že jeho výskyt podlieha monitorovaniu a v prípade potvrdenia sa prijímajú opatrenia na zabránenie ďalšieho šírenia. Dôvodom sú možné škody na poľnohospodárskych plodinách, ovocných sadoch, vinohradoch aj okrasnej zeleni.
V rôznych krajinách sa preto využívajú monitorovacie pasce, kontroly rizikových lokalít a informačné kampane pre verejnosť. Odborníci zároveň vyzývajú obyvateľov, aby podozrivý výskyt neznámeho chrobáka nahlásili príslušným úradom.
Slovensko zatiaľ nemá usadenú populáciu škodcu
Na Slovensku zatiaľ nebola potvrdená usadená populácia chrústovca japonského. Odborné inštitúcie však situáciu sledujú, pretože tento druh sa v posledných rokoch rozšíril do viacerých oblastí Európy vrátane Talianska, Švajčiarska a južného Nemecka.
Práve včasné odhalenie prvých jedincov je považované za najúčinnejší spôsob, ako zabrániť vytvoreniu stabilnej populácie a následným škodám na vegetácii.
Prevencia je jednoduchšia než boj s premnoženým škodcom
Skúsenosti z krajín, kde sa chrústovec japonský už rozšíril, ukazujú, že jeho likvidácia je náročná a finančne nákladná. Preto sa úrady snažia reagovať čo najskôr a zabrániť tomu, aby sa z jednotlivých nálezov stalo trvalé osídlenie nových oblastí.
Aj keď zákaz polievania trávnikov môže byť počas horúcich letných dní pre miestnych obyvateľov nepríjemný, odborníci ho považujú za jedno z opatrení, ktoré môžu pomôcť obmedziť rozmnožovanie škodcu a znížiť riziko jeho ďalšieho šírenia.
