Dlažba je praktickou súčasťou mnohých dvorov a záhrad. Tvorí terasy, chodníky, príjazdové cesty, plochy pri dome aj okolie bazénov. Aby však pôsobila upravene, nestačí ju iba pravidelne zametať. Skôr či neskôr sa v škárach môžu objaviť drobné rastliny, tráva alebo mach, ktoré celú plochu opticky znehodnotia.
Burina sa pritom nemusí vždy predierať z veľkej hĺbky. Mnohé semená prinesie vietor, vtáky alebo voda. Zachytia sa v prachu, zemine a rozkladajúcich sa zvyškoch, ktoré sa postupne nahromadia medzi dlaždicami. Ak sa k nim pridá dostatok vlahy, začnú klíčiť priamo v škárach.
Odstránenie buriny preto nemusí byť jednorazovou záležitosťou. Ak v medzerách zostane zemina, korene alebo semená, rastliny sa môžu po čase objaviť znovu. Najspoľahlivejším riešením je spojiť ich odstránenie s dôkladným vyčistením a následným doplnením škár.
Video k téme si môžete pozrieť tu:
Dokáže burina poškodiť dlažbu?
Mladé a drobné rastliny spravidla nemajú takú silu, aby samy nadvihli správne položenú dlažbu. Väčší problém predstavujú už poškodené alebo prázdne škáry, nestabilný podklad, stojaca voda a postupné vymývanie piesku. Burina takéto miesta využíva a svojimi koreňmi môže existujúce nedostatky ešte zhoršovať.
Pri zanedbanej dlažbe sa navyše v škárach hromadí vlhkosť a organický materiál. Vytvárajú sa tak priaznivé podmienky nielen pre ďalšiu burinu, ale aj pre mach a riasy. Tie môžu byť po daždi klzké.
Ak sa jednotlivé dlaždice výrazne hýbu, prepadávajú alebo vystupujú nad okolitý povrch, nestačí iba odstrániť rastliny. Príčinou môže byť poškodený či nedostatočne zhutnený podklad, problém s odvodnením alebo korene väčších drevín. V takom prípade treba dlažbu opraviť a podľa potreby znovu položiť.
Najspoľahlivejší spôsob je mechanické čistenie
Jedným z najúčinnejších a zároveň najšetrnejších postupov zostáva mechanické odstránenie buriny. Potrebovať budete škrabku na škáry, úzky záhradnícky nôž, pevnú kefu alebo špeciálny vytrhávač.
Rastliny sa najľahšie vyberajú po daždi, keď je materiál v škárach vlhký a korene sa menej trhajú. Burinu chyťte čo najnižšie a pokúste sa ju vytiahnuť aj s koreňom. Pri rastlinách s dlhým koreňom bude potrebné škáru opatrne prečistiť nástrojom.
Samotné odtrhnutie nadzemnej časti nemusí stačiť. Trváce druhy môžu z ponechaného koreňa znovu vyrásť. Ak koreň nie je možné vybrať celý, rastlinu treba opakovane odstraňovať. Postupným oberaním o listy sa jej zásoby vyčerpávajú a rast slabne.
Po vybratí buriny odstráňte zo škár zeminu, mach, staré lístie a uvoľnený materiál. Práve v tejto vrstve sa zachytávajú nové semená. Na menšie plochy postačí úzka kefa, pri rozsiahlejšej dlažbe pomôže elektrická čistička škár.
Vriaca voda je vhodná najmä na mladú burinu
Vriaca voda patrí k najjednoduchším spôsobom, ako poškodiť mladé rastliny vyrastajúce na miestach, kde sa nenachádzajú okrasné ani úžitkové rastliny. Horúca voda zasiahne listy a stonky, ktoré následne zvädnú a vyschnú.
Vodu priveďte do varu a pomocou kanvice ju pomaly nalejte priamo na burinu. Pracujte presne, aby ste nezasiahli trávnik, záhon alebo korene rastlín rastúcich tesne pri dlažbe. Horúca voda totiž nerozlišuje medzi burinou a rastlinou, ktorú si chcete zachovať.
Tento spôsob najlepšie účinkuje na mladé jednoročné rastliny. Pri staršej alebo hlboko zakorenenej burine často poškodí iba nadzemnú časť a rastlina môže z koreňov znovu vyhnať. Ošetrenie preto môže byť potrebné po siedmich až desiatich dňoch zopakovať. Podľa odporúčaní Iowa State University vriaca voda pôsobí kontaktne a pri jednej aplikácii zvyčajne nezničí celý koreňový systém. Iowa State University
Najväčším rizikom je obarenie. Používajte pevnú kanvicu s úzkym výpustom, uzavretú obuv a vodu neprenášajte v otvorenom hrnci, najmä ak sa v blízkosti pohybujú deti alebo domáce zvieratá.
Pomôcť môže aj para alebo tepelný odstraňovač
Na väčšie plochy sú dostupné elektrické tepelné odstraňovače buriny a zariadenia pracujúce s horúcou vodou alebo parou. Ich úlohou nie je rastlinu spáliť na popol. Stačí krátko poškodiť jej pletivá, aby listy stratili schopnosť normálne fungovať.
Aj v tomto prípade však treba počítať s opakovaným ošetrením. Trváca burina má v koreňoch zásoby, z ktorých môže znovu vyrásť. Niekoľko tepelných zásahov počas sezóny ju postupne oslabí.
Pri používaní horúcovzdušného alebo plameňového zariadenia treba dodržiavať zvýšenú opatrnosť. Nevhodné je najmä počas sucha, pri drevených konštrukciách, suchej tráve, mulči alebo iných horľavých materiáloch.
Prečo jedlá sóda nie je ideálnym riešením
Jedlá sóda sa často odporúča ako domáci prostriedok proti burine. Môže poškodiť rastliny, pretože obsahuje sodík a pri vyššej koncentrácii mení podmienky, v ktorých rastú. To však neznamená, že je automaticky šetrná k okoliu.
Pri opakovanom používaní sa sodík môže hromadiť v pôde a poškodzovať aj rastliny v blízkych záhonoch. Dažďová voda ho navyše môže vyplaviť zo škár smerom k trávniku alebo ku koreňom okrasných rastlín. Sóda zároveň nie je spoľahlivým dlhodobým riešením proti hlboko zakorenenej burine.
Nie je preto vhodné pravidelne sypať veľké množstvo sódy do škár ani z nej pripravovať koncentrovanú kašu. Mechanické čistenie a správne vyplnenie škár sú bezpečnejšie a prinášajú trvácnejší výsledok.
Ocot síce poškodí listy, no má aj nevýhody
Kuchynský ocot dokáže popáliť zelené časti mladých rastlín. Jeho účinok je však prevažne kontaktný, takže hlbšie korene trvácich druhov môžu prežiť a burina opäť vyrastie. Zriedenie octu s vodou v pomere jedna k jednej jeho účinnosť ešte viac oslabí.
Ocot navyše nie je selektívny. Ak zasiahne trávu, kvety alebo zeleninu, môže poškodiť aj tie. Koncentrovanejšie prípravky s kyselinou octovou môžu podráždiť alebo poleptať pokožku a vážne poškodiť oči. Univerzita v Marylande upozorňuje, že nižšie koncentrácie účinkujú predovšetkým na veľmi mladé rastliny, zatiaľ čo staršia a trváca burina ošetrenie často prežije. University of Maryland Extension
Ocot môže reagovať aj s niektorými materiálmi. Opatrnosť je potrebná najmä pri prírodnom kameni, vápenatých povrchoch, kovových prvkoch a citlivých škárovacích hmotách. Pred použitím akéhokoľvek čistiaceho alebo ošetrujúceho prípravku si preto overte odporúčania výrobcu dlažby.
Zmes octu, soli a prostriedku na riad radšej nepoužívajte
Obľúbený domáci recept pozostávajúci z octu, kuchynskej soli a prostriedku na umývanie riadu síce môže nadzemné časti rastlín rýchlo vysušiť, nemožno ho však považovať za ekologické riešenie.
Najproblematickejšou zložkou je soľ. Tá sa môže hromadiť v okolitej pôde a poškodiť trávnik, záhony, pôdne organizmy aj korene drevín. Dážď ju môže rozniesť mimo ošetreného miesta. Soľ zároveň urýchľuje koróziu kovov a môže nepriaznivo pôsobiť na niektoré stavebné materiály.
Prostriedok na umývanie riadu zasa nie je určený na nanášanie do pôdy. V zmesi slúži najmä ako zmáčadlo, ktoré pomáha octu priľnúť na listoch, no zároveň sa môže dostať do okolitého prostredia. Na burinu medzi dlaždicami preto túto kombináciu radšej nepoužívajte.
Ak bežné mechanické alebo tepelné metódy nestačia, bezpečnejšou možnosťou je prípravok výslovne určený na burinu na spevnených plochách. Treba však dôsledne dodržať etiketu, povolený spôsob použitia a zabrániť jeho úniku do kanalizácie či povrchovej vody.
Pozor na tlakový čistič
Tlakový čistič dokáže rýchlo odstrániť mach, nánosy aj drobné rastliny, nesprávnym použitím však môže vyplaviť piesok zo škár. Silný prúd vody môže poškodiť aj povrch niektorých dlaždíc alebo uvoľniť starú škárovaciu hmotu.
Ak ho použijete, nastavte primeraný tlak, dýzu nedržte tesne pri povrchu a postupujte podľa odporúčaní výrobcu dlažby. Po vyschnutí bude pravdepodobne potrebné doplniť vyplavený škárovací materiál.
Vyčistené škáry treba znovu vyplniť
Odstránením buriny sa práca nekončí. Prázdne škáry sa rýchlo zaplnia prachom, zeminou a novými semenami. Zároveň sa môže zhoršiť stabilita dlažby.
Pri zámkovej dlažbe sa zvyčajne používa suchý škárovací piesok vhodnej zrnitosti. Nasype sa na suchý povrch, metlou sa zapracuje do medzier a prebytok sa odstráni. Piesok musí byť určený pre daný typ dlažby a škáry treba vyplniť podľa odporúčaní výrobcu.
Pri terasových platniach a pevných škárach môže byť vhodná malta alebo hotová škárovacia zmes. Poškodený materiál sa najprv odstráni až po pevný podklad a medzery sa znovu vyplnia. Aj Royal Horticultural Society odporúča otvorené škáry vyčistiť a opraviť vhodnou maltou alebo škárovacou zmesou. Royal Horticultural Society
Polymerický piesok alebo pevná škárovacia hmota môžu obmedziť usádzanie nečistôt a klíčenie semien. Musia však zodpovedať typu dlažby, šírke škár a spôsobu odvádzania vody. Nevhodný materiál môže zadržiavať vodu alebo na povrchu zanechať škvrny.
Vaječné škrupiny rastu buriny spoľahlivo nezabránia
Primiešavanie rozdrvených vaječných škrupín do škárovacieho piesku nemá preukázaný účinok, ktorý by spoľahlivo zabránil rastu buriny alebo machu. Škrupiny sa rozkladajú pomaly a ich vplyv na pH v škárach je malý a ťažko predvídateľný.
Ak chcete zabrániť návratu buriny, oveľa väčší význam má dôkladné odstránenie zeminy a koreňov, doplnenie správneho škárovacieho materiálu a pravidelné zametanie povrchu.
Ako udržať dlažbu čistú čo najdlhšie
Po hlavnom čistení stačí venovať dlažbe niekoľko minút v pravidelných intervaloch. Malé semenáčiky sa odstraňujú oveľa ľahšie než prerastená burina s rozvetvenými koreňmi.
Pomáhajú najmä tieto opatrenia:
- pravidelne zametať lístie, zeminu a prach,
- vytrhnúť burinu hneď, ako sa objaví,
- odstraňovať mach z vlhkých a zatienených miest,
- dopĺňať vyplavený piesok v škárach,
- opraviť prasknuté alebo uvoľnené škáry,
- skontrolovať odtok vody a miesta, kde sa tvoria kaluže,
- obmedziť splavovanie zeminy zo záhonov na dlažbu.
Najlepší výsledok neprinesie jeden zázračný domáci postrek, ale kombinácia mechanického odstránenia, prípadného použitia vriacej vody na mladé rastliny a dôkladnej opravy škár. Takýto postup je šetrnejší k okoliu a zároveň rieši príčinu, prečo sa burina medzi dlaždicami opakovane objavuje.
