Malý ryšavý retriever s obrovskou chuťou pracovať – aj tak by sa dal stručne opísať Nova Scotia Duck Tolling Retriever, ktorému sa u nás často hovorí jednoducho toller!
Hoci toto plemeno zatiaľ nepatrí medzi najznámejšie, medzi chovateľmi si postupne získava čoraz väčšiu popularitu.
Pôvod plemena
Toller pochádza z kanadskej provincie Nova Scotia, ktorá leží na najvýchodnejšom pobreží krajiny. Práve podľa tohto regiónu získal aj svoje oficiálne meno.
Medzi jeho predkami sa objavujú psy podobné koliám aj španielom. Od nich zdedil množstvo užitočných vlastností – inteligenciu, pracovitosť aj výbornú spoluprácu s človekom.
Jeho pôvodná úloha spočívala najmä v aportovaní drobnej zveri po výstrele.
Okrem pracovného využitia je dnes veľmi obľúbený aj ako rodinný pes a športový partner. Vďaka svojej učenlivosti a oddanosti majiteľovi zvládne množstvo aktivít a disciplín.
Dá sa povedať, že ide o typického retrievera – len v menšom balení.
Pes, ktorý potrebuje veľa času
Majitelia často hovoria, že toller je ešte aktívnejší než Border Collie. Opisujú ho ako mimoriadne bystrého, pracovitýho a veľmi naviazaného na svojho človeka.
Samozrejme, každý jedinec je trochu iný – niektoré psy môžu byť pokojnejšie. Vo všeobecnosti však treba počítať s tým, že toller potrebuje veľa pohybu aj mentálnej stimulácie.
Nestačia mu len dlhé prechádzky. Potrebuje aj úlohy, hry a tréning, ktoré zamestnajú jeho hlavu. Navyše nemá rád stereotyp.
Opakovanie rovnakých činností ho rýchlo prestane baviť. Napríklad namiesto dvadsaťminútového behu vedľa bicykla radšej vystrieda viac rôznych aktivít.
Chovatelia zároveň upozorňujú na jednu zaujímavú vlastnosť – z tollera sa pomerne ľahko môže stať takzvaný „fanatik do loptičiek“.
Niektoré psy sa na tenisovú loptičku až príliš zafixujú a potom ju vyžadujú neustále.
Okrem výcviku poslušnosti je preto dôležité učiť ho aj odpočinku. Pes by mal vedieť prepínať medzi aktivitou a pokojom.
Vďaka tomu z neho vyrastie vyrovnaný jedinec, ktorý dokáže pracovať, ale zároveň sa aj upokojiť.
Výcvik treba robiť s rozumom
Toller je mimoriadne všestranný. Vďaka inteligencii, obratnosti, nízkej hmotnosti a veľkej ochote spolupracovať môže byť úspešný takmer v každom psom športe.
Výborné výsledky dosahuje napríklad v:
- Agility
- Dogfrisbee
- Obedience
Má veľmi dobrú pamäť – čo je výhoda, ale aj riziko. Zapamätá si totiž nielen správne návyky, ale aj tie zlé. Majiteľ preto musí dávať pozor na to, aké správanie odmeňuje.
Ak sa toller začne nudiť alebo dostane stres, môže sa pokúšať vynucovať pozornosť. Robí to napríklad pískaním alebo nepokojným pohybom.
Stres uňho môže vyvolať aj sledovanie iného psa v pohybe.
Takéto správanie je dôležité riešiť už od začiatku.
V mnohých športových disciplínach by totiž znamenalo penalizáciu a navyše vedie k zbytočnému hromadeniu stresových hormónov, čo zhoršuje koncentráciu psa.
Motivovať tollera je však pomerne jednoduché. Za obľúbenú hračku alebo chutnú maškrtu je ochotný pracovať naplno.
S výcvikom treba začať už v šteňacom veku a dôležitá je dôslednosť, spravodlivý prístup aj trpezlivosť.
Vzťahy k rodine aj k okoliu
Tolleri bývajú veľmi oddaní svojej rodine. Na rozdiel od niektorých iných retrieverov však často nevyhľadávajú až tak intenzívny kontakt s cudzími ľuďmi.
To však neznamená, že by boli agresívni. Voči okoliu sú zvyčajne tolerantní a nepredstavujú hrozbu.
Dokážu síce upozorniť na prítomnosť cudzieho človeka pri plote, no ide skôr o varovanie než o skutočný útok.
V rodine si väčšinou dobre zvyknú aj na ďalšie zvieratá vrátane psov.
Pri stretnutí s cudzími psami sa však môže stať, že samce budú chcieť ukázať dominanciu. Sučky bývajú o niečo pokojnejšie, no v prípade potreby sa vedia tiež brániť.
Starostlivosť o srsť
Aj keď má toller pomerne dlhú srsť, jej údržba nie je náročná. Srsť je do veľkej miery samočistiaca, takže zvyčajne stačí raz týždenne psa dôkladne prečesať.
Nečistoty počas dňa často samy opadnú. U výstavných jedincov sa niekedy upravuje srsť na ušiach alebo na labkách.
V období pĺznutia je starostlivosť o niečo náročnejšia, pretože pes stráca podsadu a jemné chlpy sa môžu zachytávať na oblečení či nábytku.
Zdravie plemena
Nova Scotia Duck Tolling Retriever patrí medzi pomerne zdravé plemená.
V minulosti boli najväčším problémom niektoré očné ochorenia, napríklad progresívna retinálna atrofia alebo anomália oka kolií.
Objaviť sa môže aj Addisonova choroba, encefalopatia či degeneratívna myelopatia. Vďaka genetickým testom sa však dnes darí mnohým dedičným ochoreniam účinne predchádzať.
Preto sa odporúča kupovať šteňa s preukazom pôvodu po testovaných rodičoch.
Majiteľ by mal tiež pravidelne kontrolovať zvukovod, najmä ak sa pes často kúpe. Tým sa dá predísť zápalom uší. Toller je zvyčajne vitálny aj vo vyššom veku a priemerná dĺžka života dosahuje približne 13 rokov.
Pre koho je toller vhodný
Tento pes sa najlepšie hodí pre aktívnych ľudí, ktorí majú dostatok času venovať sa svojmu štvornohému partnerovi.
Ideálny majiteľ je trpezlivý, pozitívne naladený a dokáže psovi každý deň pripraviť zaujímavý program.
Toller totiž veľmi citlivo vníma emócie svojho okolia. Niekedy môže byť aj trochu tvrdohlavý, preto potrebuje človeka, ktorý vie, ako ho správne motivovať.
Vhodný je aj pre šikovných začiatočníkov, no ocenia ho aj skúsení kynológovia. Najdôležitejšie je, aby mohol byť v blízkosti svojho majiteľa.
Určite nie je typom psa, ktorý by mal byť celý deň sám na záhrade alebo slúžiť len ako doplnok k domu.
Ak však medzi psom a človekom vznikne správne porozumenie, dokáže priniesť do života majiteľa obrovské množstvo radosti.
Základné informácie o plemene
- Pôvod: Kanada
- Výška sučky: 45 – 48 cm (tolerancia ± 2,5 cm)
- Výška psa: 48 – 51 cm (tolerancia ± 2,5 cm)
- Hmotnosť sučky: 17 – 20 kg
- Hmotnosť psa: 20 – 23 kg
- Sfarbenie: rôzne odtiene červenej alebo oranžovej farby, často so svetlejšími znakmi na chvoste a spodnej strane tela.
- Typické sú aj biele znaky – napríklad na špičke chvosta, labkách alebo na hrudi. Pigment nosa, pier a okrajov očí môže byť telovej farby, v odtieni srsti alebo čierny.
- Skupina FCI: 8 – retrievre, slídiče a vodné psy.
