Letný čas začne v roku 2026 v nedeľu 29. marca, presne v súlade s európskymi pravidlami. O druhej hodine ráno sa čas posunie na tretiu, takže noc bude kratšia o celú jednu hodinu. Termín sa každý rok mení podľa toho, kam v kalendári pripadne posledná marcová nedeľa.
Prečo je termín iný ako minulý rok?
Keďže kalendárne rozloženie dní je každý rok iné, posledná nedeľa v marci nemusí pripadnúť na ten istý dátum. V roku 2026 preto prebehneme na letný čas o deň skôr, než tomu bolo v roku 2025.
Tipy, ako sa pripraviť na zmenu času
Odporúčané rady, ako zvládnuť prechod na letný čas, si možno pozrieť v krátkom videu na YouTube.
Striedanie času v Európskej únii zatiaľ pokračuje
Hoci Európsky parlament už v roku 2019 podporil návrh na zrušenie striedania letného a zimného času, členské štáty sa zatiaľ nedohodli na tom, ktorý čas ponechať natrvalo. Kým niektoré krajiny preferujú trvalý letný čas, iné presadzujú celoročný štandardný (zimný) pásmový čas.
Oficiálne platí, že minimálne do konca roku 2026 sa systém nemení a prechod na letný aj zimný čas zostáva v platnosti.
Prečo sa letný čas vôbec zaviedol?
Z historického hľadiska vznikol letný čas najmä z dôvodu úspor energie a lepšieho využitia denného svetla. Prvýkrát sa na našom území objavil počas oboch svetových vojen, neskôr bol obnovovaný počas energetických kríz. V 70. rokoch sa stal stabilnou súčasťou ročného režimu a od roku 1996 je harmonizovaný podľa pravidiel Európskej únie.
Dnes však už neprináša výrazné energetické úspory, pretože spotreba domácností sa zásadne zmenila. Moderné technológie, klimatizácie či elektronika fungujú nezávisle od svetelného režimu dňa.
Ako zmena času zasahuje ľudské telo?
Predĺžené svetlo večer pôsobí na mnohých pozitívne, no biologické hodiny človeka reagujú najmä na pravidelnosť. Cirkadiánny rytmus riadi spánok, hormonálne pochody aj dennú energiu. Posun o jednu hodinu môže organizmus narušiť podobne ako mierny „jet lag“.
Vedecké štúdie dlhodobo potvrdzujú:
- v prvých dňoch po zmene časového režimu ľudia spia kratšie
- kvalita spánku klesá
- rastie únava a slabšia koncentrácia
- krátkodobo stúpa riziko pracovných chýb a dopravných nehôd
Nie každý tieto zmeny pocíti rovnako, no pre citlivejších ľudí, deti alebo tých, ktorí majú problém so spánkom, môžu byť prvé dni náročnejšie.
Prečo je posun času pre telo náročný?
Organizmus funguje na vnútornom 24-hodinovom rytme. Keď čas náhle posunieme:
- zmení sa časovanie uvoľňovania melatonínu
- naruší sa prirodzený pocit ospalosti
- telo sa preberá v „nesprávny“ okamih
- energetická stabilita počas dňa je oslabená
Telo potrebuje určitý čas, aby si nový rytmus osvojilo.
Ako zmierniť dopady posunu času?
Najspoľahlivejšie odporúčania odborníkov zahŕňajú:
- Začať si upravovať spánkový režim 3 – 5 dní vopred, vždy o 15 až 20 minút skôr.
- Večer sa vyhnúť modrému svetlu a ťažkým jedlám.
- Ráno po zmene času vyhľadať prirodzené denné svetlo.
- Nepreťažovať sa prvý deň po prechode.
U detí býva reakcia výraznejšia, preto im možno pomôcť pokojnejším režimom a postupným prispôsobením.
