Škumpa rastie ako burina pod oknom. No v kuchyni ju využívajú aj špičkoví kuchári

škumpa
škumpa Foto: www.shutterstock.com

Na prvý pohľad pôsobí ako obyčajný ker, ktorý rastie na suchších svahoch alebo v záhradách. Niektorí ho dokonca považujú za náletovú rastlinu, ktorá sa šíri bez väčšej kontroly. V skutočnosti však ide o rastlinu, ktorá má v mnohých krajinách dlhú kulinársku tradíciu. Škumpa koželužská (Rhus coriaria) je totiž zdrojom korenia známeho ako sumah – jemne kyslastého prášku, ktorý sa už stáročia používa v kuchyniach Blízkeho východu a Stredomoria.

Aj keď sa s touto rastlinou môžeme stretnúť aj v strednej Európe, jej prirodzeným domovom sú najmä suchšie oblasti južnej Európy, Stredomoria a západnej Ázie. Práve v týchto regiónoch sa pestuje kvôli svojim plodom, z ktorých sa pripravuje aromatické korenie.

Video: Škumpa ako rastlina a jej využitie

Ako vzniká korenie sumah?

Plody škumpy koželužskej sú drobné červené bobule, ktoré rastú v hustých súkvetiach. Zbierajú sa a následne sa nechávajú vysušiť. Po usušení sa pomelú na jemný prášok typickej tmavočervenej až tehlovej farby.

Takto pripravené korenie má sviežu kyslastú chuť, ktorá môže pripomínať citrón alebo jemný ovocný ocot. Práve vďaka tomu sa často používa ako dochucovadlo, ktoré zvýrazňuje chuť jedál bez toho, aby ju úplne prehlušilo.

V tradičných kuchyniach sa sumah pridáva napríklad:

  • do zeleninových šalátov
  • k pečenému alebo grilovanému mäsu
  • do marinád
  • do rôznych dipov a omáčok

Je tiež jednou zo zložiek známej koreninovej zmesi zaatar, ktorá sa používa najmä v kuchyni Blízkeho východu. Zmes sa často posýpa na placky, chlieb alebo sa mieša s olivovým olejom.

Pri varení sa sumah väčšinou pridáva až ku koncu prípravy jedla alebo priamo na hotový pokrm. Vďaka tomu si zachová svoju charakteristickú kyslú chuť.

Zaujímavé vlastnosti tejto rastliny

Plody škumpy obsahujú rôzne prírodné látky vrátane polyfenolov a organických kyselín, ktoré sú známe svojimi antioxidačnými vlastnosťami. Antioxidanty pomáhajú chrániť bunky pred poškodením spôsobeným voľnými radikálmi.

V tradičnej medicíne sa škumpa používala napríklad pri tráviacich ťažkostiach alebo ako súčasť rôznych bylinných nápojov. Moderné vedecké výskumy potvrdili, že obsahuje látky s antioxidačnými a miernymi antibakteriálnymi účinkami. Tieto účinky však nemožno považovať za liečbu chorôb – ide skôr o zaujímavé vlastnosti rastliny.

Pozor na podobné druhy

Je dôležité zdôrazniť, že na konzumáciu je vhodná iba škumpa koželužská. Niektoré iné druhy škumpy sa používajú iba ako okrasné rastliny a nie sú určené na jedenie. Preto sa plody na prípravu korenia zbierajú najmä v oblastiach, kde sa tento druh tradične pestuje.

Rastlina, ktorá ukazuje bohatstvo prírody

Škumpa koželužská je dobrým príkladom toho, že aj nenápadné rastliny môžu mať zaujímavé využitie. V regiónoch, kde sa pestuje, patrí medzi tradičné koreniny a dodáva jedlám typickú kyslastú chuť.

Pre mnohých ľudí je stále pomerne neznáma, no v posledných rokoch si ju začínajú viac všímať aj moderní kuchári, ktorí radi experimentujú s novými surovinami. Sumah tak postupne nachádza cestu aj do európskej kuchyne a prináša do nej chuť inšpirovanú krajinami Blízkeho východu a Stredomoria.

Odporúčané

Mohlo by Vás zaujímať