Rumunsko a Moldavsko sú samostatné krajiny, no napriek tomu medzi nimi existujú mimoriadne silné väzby. Spája ich spoločný jazyk, podobná kultúra, historické korene aj rodinné prepojenia. Práve preto ich mnohí odborníci považujú za jeden z najbližších národných a kultúrnych párov v Európe.
Hoci sa v posledných rokoch objavujú diskusie o budúcnosti Moldavska a jeho smerovaní k Európskej únii, zaujímavé je najmä to, aké úzke vzťahy medzi oboma krajinami existujú už dnes.
Video:
Moldavsko sa usiluje o bližšie vzťahy s Európskou úniou
Moldavsko patrí medzi kandidátske krajiny na vstup do Európskej únie a v posledných rokoch sa snaží prehlbovať spoluprácu s európskymi partnermi. Zároveň však čelí viacerým výzvam vrátane ekonomických problémov, energetickej závislosti a komplikovanej geopolitickej situácie v regióne.
Rumunsko je naopak od roku 2007 členom Európskej únie a patrí medzi najvýznamnejších partnerov Moldavska. Obe krajiny spolupracujú v oblasti obchodu, energetiky, školstva aj dopravy.
Spoločný jazyk bez jazykovej bariéry
Najvýraznejším prvkom, ktorý oba štáty spája, je jazyk.
Úradným jazykom Rumunska je rumunčina. Rovnaký jazyk je od roku 2023 oficiálne označovaný aj v moldavskej legislatíve. V minulosti sa v Moldavsku používal názov „moldavský jazyk“, no jazykovedci ho považujú za súčasť rumunského jazyka.
V praxi to znamená, že obyvatelia Bukurešti a Kišiňova sa bez problémov dorozumejú a môžu spolu komunikovať bez akýchkoľvek jazykových prekážok.
Takáto situácia nie je v Európe úplne bežná. Hoci existujú štáty, ktoré zdieľajú rovnaký jazyk, napríklad Rakúsko a Nemecko alebo časť Belgicka a Holandsko, medzi Rumunskom a Moldavskom je jazyková blízkosť mimoriadne výrazná.
Spoločné historické korene
Vzťahy medzi oboma krajinami siahajú hlboko do minulosti.
Územie dnešného Moldavska bolo historicky súčasťou Moldavského kniežatstva, ktoré patrilo medzi významné rumunské historické regióny. Počas dejín sa jednotlivé časti tohto územia dostali pod správu rôznych štátov, čo ovplyvnilo ich ďalší vývoj.
Napriek tomu si obyvatelia na oboch stranách hranice zachovali mnoho spoločných kultúrnych a jazykových prvkov.
Aj dnes má veľké množstvo Moldavanov rodinných príslušníkov v Rumunsku alebo vlastní rumunské občianstvo. Mnohí študujú na rumunských univerzitách alebo pracujú v rumunských mestách.
Podobná kultúra, tradície aj náboženstvo
Blízkosť oboch národov je viditeľná aj v každodennom živote.
Rumuni aj Moldavci zdieľajú podobné ľudové tradície, folklór, hudbu, kuchyňu a rodinné zvyky. V oboch krajinách má významné postavenie pravoslávne kresťanstvo, ku ktorému sa hlási väčšina veriacich obyvateľov.
Podobnosti možno nájsť aj v tradičných oslavách, svadbách, ľudových remeslách či regionálnej gastronómii.
Najmä vo vidieckych oblastiach sú kultúrne rozdiely medzi oboma krajinami často veľmi malé.
Rozdiely prinieslo 20. storočie
Hoci majú Rumunsko a Moldavsko spoločné korene, ich moderné dejiny sa vyvíjali odlišne.
Po druhej svetovej vojne zostalo Rumunsko samostatným štátom, hoci sa nachádzalo v sovietskej sfére vplyvu. Moldavsko sa stalo súčasťou Sovietskeho zväzu ako Moldavská sovietska socialistická republika.
Nezávislosť získalo až po rozpade Sovietskeho zväzu v roku 1991.
Práve toto obdobie zanechalo v Moldavsku výrazné stopy, ktoré sú dodnes viditeľné v architektúre, infraštruktúre, administratíve aj spoločenskom živote.
Ruština zostáva dôležitým jazykom
Hoci je úradným jazykom Moldavska rumunčina, významnú úlohu v krajine naďalej zohráva aj ruština.
Používa ju časť obyvateľstva, najmä v niektorých mestách a regiónoch. V Moldavsku pôsobia aj ruskojazyčné médiá a ruština je bežne používaná v obchodnej či každodennej komunikácii medzi niektorými skupinami obyvateľov.
Väčšina obyvateľov však používa ako hlavný jazyk rumunčinu.
Ekonomická úroveň sa výrazne líši
Jedným z najväčších rozdielov medzi oboma krajinami je ekonomika.
Rumunsko patrí medzi členské štáty Európskej únie a jeho hospodárstvo za posledné dve desaťročia výrazne rástlo. Modernizovala sa doprava, priemysel aj služby a zvýšila sa životná úroveň obyvateľov.
Moldavsko síce v posledných rokoch tiež zaznamenalo hospodársky pokrok, no stále patrí medzi ekonomicky menej rozvinuté krajiny Európy. Priemerné mzdy aj hrubý domáci produkt na obyvateľa sú výrazne nižšie než v Rumunsku.
Rozdiely vidno aj v kvalite infraštruktúry či rozsahu zahraničných investícií.
Podnestersko zostáva špecifickým regiónom
Osobitnú situáciu predstavuje Podnestersko, územie na východe Moldavska pri hraniciach s Ukrajinou.
Medzinárodné spoločenstvo ho považuje za súčasť Moldavska, no od začiatku 90. rokov funguje de facto samostatne. Má vlastné orgány, menu aj bezpečnostné zložky.
Status regiónu zostáva dlhodobo nevyriešený a patrí medzi najvýznamnejšie politické otázky Moldavska.
Blízke národy, ktoré si zachovali spoločnú identitu
Napriek rozdielnemu politickému a ekonomickému vývoju zostávajú Rumunsko a Moldavsko krajinami s mimoriadne silnými historickými, jazykovými a kultúrnymi väzbami.
Spoločný jazyk, podobné tradície, rodinné prepojenia a spoločné historické korene vytvárajú medzi oboma národmi vzťah, ktorý má v Európe len málo porovnateľných príkladov.
Práve preto sú Rumunsko a Moldavsko často uvádzané ako krajiny, ktoré si aj napriek štátnym hraniciam zachovali veľmi blízku kultúrnu identitu.
